Premiéri V4 si uctili pamiatku obetí komunistického režimu. Aj po 30 rokoch sa však demokracii len učíme

BRATISLAVA / Komunistický režim v Československu má na svedomí tisíce zavraždených a desaťtisíce politických väzňov. Veľké útrapy, ponižovanie a žiadnu voľbu na vlastné sebaurčenie značnej časti obyvateľstva. Mnohí sa preto pokúšali o útek. Vyše štyristo ich pri úteku na hranici zastrelili členovia pohraničnej stráže. Ich obete, ako aj obete zriadenia, ktoré ukončila až Nežná revolúcia v novembri 1989, si dnes uctili pri pamätníku na sútoku Dunaja a Moravy.

Československo bolo do roku 1989 obohnané ostnatým drôtom a prísne strážené pohraničníkmi. Ich samopaly však nestrieľali na vonkajšieho nepriateľa, ale do vlastných obyvateľov, ktorí mierili za slobodou. Zlom nastal pred 30-rokmi, kedy sa najskôr študenti a neskôr celé obyvateľstvo vzoprelo moci a vybojovalo si vytúženú slobodu.

No za 40 rokov si boj vyžiadal množstvo obetí a zničených životov, ktoré museli ľudia dožiť v ústraní ako občania nižšej kategórie. "Všetkým väzneným, prenasledovaným a postihovaným chcem preto povedať, tým, že ste bojovali za svoju slobodu, zaslúžili ste sa o našu slobodu," odkázala prezidentka Zuzana Čaputová. 

Nie je to tak dávno, kedy čo i len pozrieť sa na Dunaj z druhej strany bolo nemysliteľné, preto by pamätník s názvom "Brána slobody" nemal pripomínať len obete komunizmu, ale aj možnosť slobodne cestovať po celom svete.

Aj 30 rokov po Nežnej revolúcii ľud mieri pričasto do ulíc 

Všetci sa zhodujú na tom, že nežná revolúcia mala zmysel. Pravdou však je že po tridsiatich rokoch majú všetky štyri krajiny problémy s demokratickými princípmi, na ktorých stojí slobodná civilizovaná Európa.

Zdvorilostné frázy o slobode a kladenie vencov však zatieňuje fakt, že aj 30 rokov po nežnej vo všetkých krajinách V4 mieria až pričasto do ulíc státisíce.  Len v sobotu bolo Česko svedkom najväčších demonštrácií od nežnej revolúcie. Do prahy prišlo až 250 tisíc protestujúcich proti praktikám Andreja Babiša.

V Budapešti sa dejú podivné veci už niekoľko rokov. Dávno sa prestalo hovoriť o s slobode médií a Stredoeurópska univerzita sa z Budapešti presunula do Viedne.„Asi pred dvoma rokmi sme boli svedkami niečoho, čo považujem za nemysliteľné a v skutočnosti by nemalo mať miesto v zjednotenej Európe. Akademickej inštitúcii povedali, že v Budapešti už nie je vítaná. Som hrdý na to, že vítam univerzitu, ktorá má na našom území vynikajúcu reputáciu, a je v bezpečnom politickom prostredí," povedal viedenský starosta Michael Ludwig. 

Poľskú reformu súdnictva je podľa Súdneho dvora Európskej únie v rozpore s európskym právom. Okrem toho sa v krajine stále viac upevňujú až prehnane konzervatívne praktiky. „Poľská republika porušila záväzky vyplývajúce z článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ skonštatoval sudca Európskeho súdneho dvora Marek Safjan. 

A čo sa deje na slovensku, netreba zvlášť ani ozrejmovať

Na druhej strane všetky vládnuce strany V4 vyhrali, a časť z nich zdrvujúco, v slobodných parlamentných voľbách. Je to teda na ľuďoch, akú cestu si zvolia do budúcnosti a čo si budeme pripomínať o najbližších 30 rokov.

„Dnes žijeme v podivnom čase, ktorý je akýmsi obrovským testom toho, či sme vybudovali dostatočne silný demokratický systém, ktorý je schopný vydržať skutočnosť, že tu máme komunistickú stranu, hoci oslabenú," poznamenal Pavel Žaček, bývalý líder študentských protestov. 

​