Najhoršia hodina v jej živote: Matku s 9-ročným synom uväznili plamene v byte

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

PREŠOV / Doposiaľ sme také niečo videli iba vo filmoch, ale nikdy by nám nenapadlo, že raz to zažijeme na vlastnej koži. Ľudia z Mukačevskej ulice Televízii JOJ týmito slovami opísali svoj boj o život. Mamička 9-ročného chlapca porozprávala, čo sa dialo u nej v byte, keď sa po výbuchu prebrala z bezvedomia a čakala na pomoc.

"Odrazu to len buchlo, ja ani neviem, ako to vyrazilo. Ja som sa len prebrala na posteli, syna zavalili dvere," opisuje najhoršie momenty v živote matka 9-ročného syna Alena. Minúty sa zdali ako večnosť, keď čakala na pomoc v kuchyni pri okne. "Viac ako hodinu a oni nikde. Ja už som myslela, že z toho bytu nevyjdeme," dodáva so slzami v očiach.

Zverejnili fotografie paneláka po tragédii

+55 fotiek

V Prešove vybuchol plyn v bytovom dome

Zúfalí, smutní a unavení, tak sa cítia ľudia z Mukačevskej ulice. V sobotu ráno nabrali odvahu a prišli sa pozrieť na miesto, kde im tragédia zobrala celý ich doterajší život.

Pani Silvia odišla z bytu desať minút pred výbuchom, jej manžel išiel zatvoriť prívod plynu, lebo cítili, že niečo nie je v poriadku. "On sa teda vrátil, aby vypol ten plyn, zaklopal susede, že aby sa nebála, vošiel do výťahu a vtedy to buchlo," opisuje.

Mal veľké šťastie a prežil, v danom momente ďakoval Bohu za svoj život, nič iné nebolo podstatné. "Zhorí vám všetko, ale my sme veľmi šťastní, že sme živí," priznala Silvia.

Ján bol doma zas s dcérou, bývali na ôsmom poschodí: "Dcéra našťastie bola v obývačke. Len kričala, oco žiješ? Vravím žijem, tak sme sa vytiahli k dverám, ktoré boli vytrhnuté, tam sme si dali handry na ústa, aby sme nedýchali tie splodiny, ale preliezli sme do bytu vedľa k susedom na balkón a tam už boli hasiči."

Zúfalí ľudia, ktorých už včera do zóny výbuchu nepustili, si boli pobaliť najdôležitejšie veci. Víkend mali tráviť úplne inak. Pohodovo a pokojne. "Namiesto toho sme sa museli zbaliť, vlastne celý náš život do jedného kufra," vraví Zuzana.

Až 72 rodín sa už nebude mať kam vrátiť. "Žijem tam 52 rokov a poznala som tých ľudí. Boli to učitelia, boli to zdravotnícki pracovníci, bola tam dokonca členka záchrannej služby, no neviem keď sa z práce vrátila domov, či sa mala kam vrátiť," povedala ďalšia obyvateľka ulice Mária Lehotská.