Trnava sa pýši najkrajším hasičským zborom na Slovensku

TRNAVA / Trnava sa môže pochváliť unikátom, ktorý je pravdepodobne jediným na celom Slovensku. Okrem toho, že na tamojšom operačnom stredisku je viac žien ako mužov, môžeme ho označiť aj za najkrajší hasičský zbor našej krajiny.

Operačné stredisko hasičského záchranného zboru v Trnave disponuje zaujímavou raritou. Z celkového počtu 25 zamestnancov tam pôsobí až 14 žien. "Kolektív sme výnimočný! Je prekvapujúce, že pri toľkých ženách sa vieme naozaj na všetkom dohodnúť," vraví hasička Daniela Puškášová. 

+6 fotiek

Trnava sa pýši najkrajším hasičským zborom na Slovensku

"Musím povedať, že sú určite empatickejšie, lepšie zvládajú tie stresové situácie, čo sa týka tiesňových volaní. A zásahoví hasiči majú radi, keď sa ozve vo vysielačke ženský hlas skôr ako mužský. Komunikatívnosť oproti mužom je o niečo lepšia," vraví hasič Erik Valentín.

"Keď nám zavolá ten človek v núdzi, tak v prvom rade býva väčšinou v strese, lebo nachádza sa v situácii, v ktorej predtým nikdy nebol. My potrebujeme od neho vyťažiť hlavne, kde sa tá daná udalosť stala, to je prvoradé, keď nám náhodou spadne z linky, aby sme vedeli, kam máme poslať hasičskú jednotku," vysvetľuje hasička Jana Púčiková. 

Komplexné vyhodnotenie výjazdu, informačná podpora veliteľa a ďalších záchranných zložiek, ale aj zháňanie kontaktov na plynárov či elekrikárov. To všetko zahŕňa prácu hasičiek na operačnom stredisku. V teréne by ste ich ale hľadali márne. "Pretože ženy nemôžu nosiť ťažšie bremeno ako 15 kíl a kompletná hasičská výstroj je cez 40 kilogramov," povedala hasička Michaela Noskovič. 

"Človeku to je ľúto, lebo vždycky si predstavuje, že čo tam tí hasiči robia, ale máme takú výhodu, že môžeme ísť na cvičisko do Lešti. Keď je dobrý veliteľ, tak vás zoberie aj do výjazdu. Tam sa už cvičí, dáte si dýchač, a idete s tými hasičmi a priamo to teda vidíte a zažijete," dodala Púčiková. 

Daniela je prvá žena, ktorá nastúpila na operačné stredisko v Trnave. Bolo to ešte v roku 2008. Hasičkou sa túžila stať už od detstva a v jej šľapajách sa vydala aj jej dcéra. "Bola rozprávka o dráčikovi, a ja som vždy rodičom hovorila, že ja chcem byť dráčikom, takže tak to nejak vzniklo," vraví s úsmevom Daniela Puškášová. 

Takýto rodinný vzťah ale u hasičov nie je neobvyklý. "Môj otec bol tiež v záchrannom a hasičskom zbore, môj muž je tiež hasič, aj svokor a dokonca aj švagor - takže my sme taká hasičská rodinka," smeje sa Michaela. 

Z ich pohľadu sú najťažšie veterné smršte. "To sú najhoršie situácie, kedy tu je úplne totálny chaos, je nás tu máličko, zvoní to v priemere 10x za 30 sekúnd," dodala Michaela.  

Pozrite si archívnu reportáž o splnenom hasičskom sne: 

​