Nájomné bývanie je na Slovensku takmer nedostupné. Dôvodov prečo je pritom viac

BRATISLAVA / Cenovo dostupné - aj tak možno charakterizovať nájomné bývanie. Paradoxom je, že zatiaľ čo záujem rastie, až polovica samospráv u nás s jeho výstavbou nemá žiadnu skúsenosť. Vyplýva to z tohtoročného prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska. A dôvodov, prečo sa nestavia, je pritom viac.

Systém nájomného bývania využívajú málo alebo dokonca vôbec najmä mestá s viac ako 50 tisíc obyvateľmi. Jedným z nich je aj Bratislava. Hlavné mesto priznáva, že túto oblasť dlhé roky zanedbávalo.

Odpovedí prečo je to tak je hneď niekoľko. "Máme príklady obcí, ale aj miest, kde nájomné bývanie je prioritou každého volebného obdobia. Máme ale aj tie samosrpávy, ktoré sa viac orientovali na spoluprácu s developermi, ako na výstavbu nájomných bytov a tam je tá situáciu zložitá," vysvetľuje hovorca a tajomník Rady expertov združenia miest a obcí Michal Kaliňák. 

Opačným prípadom je Bešeňová. V tejto obci sa výstavbe nájomných bytov venujú 7 rokov. "Samozrejme, ak počet obyvateľov stúpol. Niekedy 374 obyvateľov, teraz ich máme 770. Zo začiatku sme do toho šli s malou dušičkou ale bol to neskutočný krok. Máme taký obrovský záujem, že máme v súčasnosti 250 žiadostí," vraví starosta Martin Baran. 

Ak by v Bešeňovej chceli pomôcť rodine v kríze ako bola tá s ôsmimi deťmi, ktorá v hlavnom meste ostala bez strechy nad hlavou, na nájomný byt čakala asi rok. Kratšie len v prípade, že by sa voľajaký uvoľnil. V prípade Bratislavy sa však tento čas počíta na 4 až 8 rokov. "Toto nie je riešenie a to je aj to,č o sa budeme snažiť novým záväzným nariadením zmeniť, aby sme to spružnili. Zároveň pripravujeme výstavbu a rekonštrukcie, kde by do konca volebného obdobia malo vzniknúť pár sto bytov," vraví splnomocnenec pre ľudí bez domova a sociálne bývanie hlavného mesta Sergej Kára. 

Aj krízové byty patria alebo môžu patriť do kategórie nájomných bytov. Pokiaľ ide o hlavné mesto, v marci bude mať k dispozícii dva, no je to málo. "Mesto Bratislava má vo svojom vlastníctve iba 1% percento všetkých bytov. To znamená, že ide o zanedbateľné číslo. Máme tu 2000 bytov, z toho 1000 je mestských a 1000 majú mestské časti, tým pádom nie sme schopní ten trh dostatočne regulovať," dodal Kára. 

Ako sme už spomínali, Bratislava v tom nie je sama. Samosprávy miest a obcí brzdia pri rozvoji nájomného bývania aj problémy s nevysporiadanými pozemkami či zabezpečenie financií na výstavbu. "Na Slovensku sú necelé 4% percentá nájomných bytov, čo nás radí medzi posledné priečky štatistík EÚ. Musím ale konštatovať, že sme na úrovni Rumunska, prípadne Estónska. Na Slovensku tiež až 76 percent mladých ľudí do 36 rokov býva u svojich rodičov a to nie preto, že by sa nechceli odsťahovať, ale je im jasné, že nájomné bývanie nemajú na dosah a hypotéka ich dokáže finančne zaťažiť v podstate od promócii až po penziu," dodal Michal Kaliňák. 

Pozrite si archívnu reportáž o podobnej téme: 

​