Volebné právo žien berieme ako úplnú samozrejmosť. Naše prastaré mamy ale za to dlho bojovali

BRATISLAVA / Chystáte sa zajtra ísť voliť so svojou nežnejšou polovičkou? Možno je to čudná otázka, ale kedysi nebola úplne od veci. Volebné právo žien dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. Naše prastaré mamy však za to museli dlho bojovať. Bola to hotová revolúcia, vtedy niečo nepredstaviteľné. Zmena v našich končinách nastala pred sto rokmi. Bude to presne zajtra, v termíne parlamentných volieb.

"Výrok veľmi dôležitého slovenského poslanca Ferdiša Jurigu z roku 1915. Veď pri voľbách by veru nezvolili ani jedného kandidáta, ak by sa nepáčil ženám. Jedine, že by zaplatil tisícke mužov na pijatiku," uviedla Magda Vášáryová, riaditeľka spolku Živena. 

Presne 29. februára 1920 bola prijatá Ústava prvej Československej republiky. A práva tá deklarovala to, že sú si všetci rovní vo svojich právach, že majú právo voliť a byť volení. Tento historický moment sa ale najviac dotkol všetkých žien, ktoré dovtedy vôbec voliť nemohli. "Oni ho nedostali, oni si ho vybojovali de facto," upresnila historička Jana Jablonická-Zezulová. "Bol to prekvapivý moment, najmä na Slovensku," povedala sociologička Zora Bútorová. "To nevzniklo, tak že lusknete prstom. Áno veľmi tomu pomohla prvá svetová vojna. Bohužiaľ," dodala Magda Vášáryová.

S touto novinkou Československá republika predbehla aj mnohé krajiny západnej Európy, napríklad Francúsko či Veľkú Britániu. "Získali sme ho v rovnakom roku ako napríklad v USA," povedala Zora Bútorová. Pri zrode volebného práva žien v ČSR mal podľa odborníčok kľúčové postavenie prezident Tomáš Garrique Masaryk. "On bol zásadne za to, že ČSR bez aktívnej účasti žien nemôže prežiť," potvrdila Magda Vášáryová.

A na prvé voľby si zaspomínala aj 82-ročná Pavlína Krivjančinová z Dlhého nad Cirochou. Porozprávala o tom, ako vyzerali voľby na našich dedinách pred vyše polstoročím. "To sa nevolilo tak, že všetci ľudia z dediny išli voliť, starostu zvolil, kto tam bol poblízku, pár chlapov išlo a zvolilo. Ja som nechodila nikdy voliť," spomína Pavlína Krivjančinová. A vraj nebola jediná. V tých rokoch mali ženy u nás úplne iné postavenie ako v súčasnosti. "Tak my sme mali robotu - na poli, napríklad sme mali kravu, bolo ju treba podojiť. A teraz? Pozrite, ja zajtra pôjdem voliť. Len neviem, koho," poznamenala Pavlína Krivjančinová.

Atmosféra prvej účasti Sloveniek vo voľbách sa podľa sociologičky Zory Bútorovej niesla v silných emóciách. Volebná účasť bola vtedy vysoká. To bolo podľa odborníčky podmienené aj tým, že volenie bolo povinné. Dnes je už situácia iná. Voliť ide iba ten, kto chce. Aj preto je volebná účasť oveľa nižšia ako pred sto rokmi. Progres bol už potom rýchly. Ženy nabrali odvahu vstúpiť aj do aktívnej politiky. Prvé Slovenky v československom parlamente boli Irena Káňová a Gizela Koláriková. "Oni sa tam museli učiť reagovať vlastne na tých mužov. A na to, že oni sa im na začiatku veľmi vysmievali, keď chceli vystúpiť v tom poslaneckom pléne," opísala historička Jana Jablonická-Zezulová. 

Číslo v počte žien v parlamente ale počas uplynulých sto rokov rapídne nenarástlo. "V zásade platí, že tých žien je v našej slovenskej politike stále veľmi málo," podotkla Zora Bútorová. "Nakoniec sa do parlamentu nikdy nedostala viacej ako jedna pätina," dodala Magda Vášáryová. Tento rok podľa sociologičky dokonca kandiduje ešte menej žien ako pred štyrmi rokmi. O miesto v parlamente chce zabojovať celkom 632 žien.

​