EÚ v obavách: Podarí sa naplniť klimatické ciele? Miliardy eur poputujú na záchranu ekonomiky

SLOVENSKO/EÚ / Hoci pandémia koronavírusu doslova zastavila život na mnohých miestach planéty a pomohlo to dokonca aj ovzdušiu, Európska únia sa obáva, že to stále nestačí na splnenie klimatických cieľov. Úlohou je zabrániť zvýšeniu globálnej teploty, no experti sa obávajú, že na to nebudú peniaze. Väčšina štátov totiž použije miliardy EUR na záchranu ekonomiky.

Pokiaľ teraz nebudeme zachraňovať ekonomiku v súlade s ekologickým dohovorom, podľa ekológov príde po koronavíruse ešte väčšia a mohutnejšia kríza. “Ak by sme zabudli na greendeal, alebo ten ekologický dohovor, tak by to bola katastrofa. Treba si uvedomiť, že ekologický dohovor nevznikol ako nejaký luxusný nápad v čase, keď sa ekonomike darí, ale ako odpoveď krízam, na krízy ktorým čelíme a tým sú klimatická kríza a kríza straty biodiverzity,” skonštatoval europoslanec a ekológ Michal Wiezik.

A bol to práve slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý sa spolu s ďalšími obrátil na Európsku komisiu s výzvou, aby sa na tento dôležitý dohovor nezabudlo. “Globálne otepľovanie patrí k najznámejším hrozbám pre trvalo udržateľný rozvoj," vyjadril sa europoslanec Vladimír Bilčík.

“My vieme dnes, čo sa stane ak ho nebudeme implementovať. My vieme, že proste sa dostaneme do kritického stavu celej planéty a v podstate ten celý green deal bol navrhnutý preto, aby sme tomu predišli,” vysvetlil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Aby sme si to vedeli lepšie predstaviť. Pokiaľ by sme nič neurobili, tak do konca 21. storočia sa klimatické pásmo z úrovne Komárna presunie na úroveň Popradu. Najbližšie roky sú tak kľúčové pre ekosystém. “Tieto obrovské krízy sa nikam nepodejú len preto, že my momentálne bojujeme s vírusom. Oni tu stále sú a prebiehajú a ak ich nebudeme adresne riešiť, tak na ne doplatíme mnohonásobne horšie ako na súčasnú krízu s vírusom,” vysvetľuje Wiezik.

Slovensko dáva na naštartovanie ekonomiky v porovnaní s inými krajinami iba zlomok. A to vôbec nehovoríme o ekologickom aspekte. “Otázka je, či aj táto veľká investícia nie je oveľa menšia, než budú dopady, keby sa to neurobilo,” dodal Miko.

Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami. Opatrenia podľa zamestnávateľov prichádzajú neskoro. Viac sa dozviete v nasledujúcom VIDEU:

​