Historické budovy sa v Bratislave viac búrajú, než chránia. Primátor bojuje o ich záchranu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Historické budovy sa v našom hlavnom meste viac búrajú, než chránia. Primátor Bratislavy sa preto pustil do boja za ich zachovanie. Mesto vytipovalo objekty, ktoré chce vrátiť do rúk Bratislavčanov a na obdiv turistov. Tri z nich sme navštívili, keďže je veľká šanca, že už čoskoro dostanú novú tvár.
Jednou z budov, o ktoré má mesto záujem, je aj bývalá ikonická lekáreň. S Bratislavou úzko spätá už viac ako sto rokov. Budova bola postavená v roku 1904. Uznávaný lekárnik v nej aj býval. Už vtedy fungovala nepretržite. Zachovala sa pôvodná dlážka, leptané sklá, vstupné dvere aj strop.
"Zaujímavé sú práve maľby ktoré maľovala Róza Adlerová, ktorá bola dcéra toho lekárnika, ktorá bola veľmi nadaná," vyjadril sa riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivo Štassel. Ikonická lekáreň mala aj drahocenný nábytok. Ten sa zachrániť nepodarilo. "Prežila Franz Jozefa, prvú republiku, Slovenský štát, aj socializmus a až keď nastúpila po revolúcii akože demokratická vláda, tak v 95-tom lekáreň skončila," skonštatoval Štassel.
Polovica budovy putovala rukami viacerých súkromníkov. Mesto sa napokon s majiteľom dohodlo. "Radi by sme získali túto budovu späť do 100 percentného vlastníctva mesta. Obnovili ju, zrekonštruovali a vrátili Bratislavčanom," povedal hovorca magistrátu Peter Bubla. "Tým pádom, mesto ju môže vlastne začať opravovať, môže ju sprístupniť, môže sa vlastne snažiť ju ukázať v plnej kráse obyvateľom," zhodnotil Matej Vagač, Komisia pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva.
Ďalším objektom je amfiteáter v podhradí Devína. Už desaťročia sa tu nič nedeje. Okoloidúci sa len pýtajú, čo s tým chce mesto urobiť. Miesta na sedenie už obrástla burina. Postavili ho ešte v nacistickom Rakúsku. V čase najväčšej slávy tu boli tisícky ľudí. Miesto s takýmto potenciálom dnes mestu chýba. Na pochovanie devínskeho amfiteátra stačilo zopár úradníkov.
"Problém začal v roku 1990, keď mestské múzeum dalo budovu zahraničnej spoločnosti na 99 rokov do prenájmu" vyjadril sa Rastislav Šorl, poverený riadením sekcie právnych činností. Nájomca nechal objekt schátrať až do súčasnej podoby. Roky súdnych sporov sú zrejme na konci. "Po ukončení súdneho sporu mesto plánuje zachovať kultúrny ráz tejto pamiatky," povedal Šorl.
Bývalé technické závody. Komplex priemyselných budov v širšom centre, ktorý bol donedávna plný narkomanov, či bezdomovcov. Pod palec si ho zobrali nadšenci z mestského komunálneho podniku. "Tento objekt vlastne roky chátral, bol zanedbaný. Tvorili sa tu čierne skládky, bol zarastený," vyjadril sa šéf mestského komunálneho podniku Robert Molnár.
Nateraz teda objekt revitalizuje mesto svojpomocne. Upravili sa garáže, vyrezali burinu, odniesli nebezpečný odpad. Navozili kosačky, traktory, všetko čo mesto potrebuje na celoročnú údržbu. "Ten zámer za nejaké obdobie môže byť úplne iný, lebo predsa je to centrum mesta," povedal Molnár.
"Je to industriálna pamiatka, ktorú by sme radi tak isto vrátili Bratislavčanom a našli pre ňu zmysluplné využitie," skonštatoval Bubla. Napriek chybám z minulosti má Bratislava stále množstvo pamiatok, ktoré si zaslúžia dôstojné zachovanie. Mesto v tom má jasno. "Pustiť ľudí do vnútra a hlavne vidieť tú krásu tej stavby," dodal Vagač.