Nemocnice sa pripravujú aj na bežné operácie. Všade to však zo dňa na deň nepôjde

Potom, čo minister zdravotníctva Marek Krajčí vyzval nemocnice, aby začali vykonávať plánované operácie, sa už niektorí pacienti dozvedeli aj svoj termín. Vojenská nemocnica v Ružomberku však už niekoľko plánovaných operácií od včera vykonala. Pacientov informovali o povinnej domácej karanténe pred zákrokom. Podľa Asociácie pre ochranu práv pacientov až tretina Slovákov pocítila v čase pandémie zhoršenú dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Univerzitná nemocnica v Bratislave musela pre koronavírus v mesiacoch marec, apríl odložiť stovky plánovaných operácií. Oproti minulému roku tak ich počet v rovnakom období klesol o polovicu. Aktuálne sú však už niektorí pacienti objednaní a čakajú už len kedy im skončí 14-dňová domáca karanténa.

"V prípade pozitivity na COVID-19 sa operácia/intervenčný zákrok odkladá až do úplného vyliečenia a 2 negatívnych výsledkov odobratých v minimálnom intervale 24 hodín," informuje hovorkyňa ÚVZ Dáša Račková. "Sú to najmä operačné výkony z očného lekárstva, ušného, nosného a krčného a tiež z ortopédie," uviedla hovorkyňa UNB Eva Kliská. 

Rezort zdravotníctva pritom odporúča realizovať operačné výkony najmä u tých pacientov, u ktorých hrozí v priebehu troch mesiacov zvýšené riziko trvalého poškodenia zdravia či riziko úmrtia.

Zatiaľ čo pacientom čakajúcim na operačný zákrok v UNB stačí len dodržať 14-dňovu karanténu, vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku sa musia preukázať aj negatívnym testom na COVID-19. A to nie starším ako 5 dní.

"Ak pacient nemá možnosť si dať urobiť vyšetrenie vo svojej spádovej oblasti ÚVN SNP Ružomberok - FN mu urobí odbery na Covid-19 tak, aby bolo vyšetrenie staré maximálne 48 hodín pred dňom nástupu na hospitalizáciu," spresnila hovorkyňa ÚVN v Ružomberku Petra Dišková. 

Vo vojenskej nemocnici pritom už od pondelka vykonávajú aj plánované operácie a to vo všetkých medicínskych odboroch. O poradí pacientov, ako aj o ich naliehavosti, rozhoduje odborný tím príslušného chirurgického oddelenia.

Pokles operácii aj v nemocnici v Banskej Bystrici, kde sa chcú postupne vracať do normálu. "Pokles výkonov bol o 42 percent," uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje. Stav ovplyvnili nielen prísne režimové opatrenia, ale aj pokles lekárov spôsobený OČR či karanténou. Nedotklo sa to však akútnych ani plánovaných onkologických zákrokov.

Nemocnica postupne zvyšuje plánované zákroky, pacient však pred tým absolvuje 14-dňovú karanténu a musí mať negatívny test na koronavírus.

Asociácia na ochranu práv pacientov poukazuje na výsledky prieskumu, podla ktorého v dôsledku koronavírusu a prijatých potrebných opatrení, pocítila zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti až tretina Slovákov.

Išlo najmä o dostupnosť ambulantnej starostlivosti, ktorá sa podľa asociácie zhoršila. Neboli totiž odložené len plánované operácie, ale aj ambulantné vyšetrenia. "Pacienti využívali telefonický kontakt so svojimi lekármi. V niektorých prípadoch to stačilo, v niektorých žiaľ nie.Takže pacienti pretrpeli si čo mohli," uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová. 

Pokles pacientov v ordináciách na začiatku korona krízy však niektorí lekári pripisujú aj obavám samotných pacientov. "Odporučenie kontaktovať lekára výlučne telefonicky malo v danom čase svoje opodstatnenie. Čas zároveň ukázal, že rázne a rýchle opatrenia zo strany vlády a následná disciplinovanosť verejnosti, za čo ľuďom veľmi pekne ďakujeme, priniesla pozitívne výsledky," dodala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. 

Pozrite si súvisiacu reportáž:

​