Výročie konca 2. svetovej vojny si pripomenuli aj ústavní činitelia. Pamätajú si ho aj slovenskí veteráni

SLOVENSKO / Výročie konca druhej svetovej vojny si pripomenuli naši najvyšší ústavní činitelia v Liptovskom Mikuláši. 8. mája 1945, presne pred 75. rokmi necelú hodinu pred polnocou podpísalo nemecké velenie bezpodmienečnú kapituláciu. Bol to významný Deň víťazstva nad fašizmom. Dnes máme na Slovensku už len zopár vojnových veteránov, ktorí si ešte na to pamätajú. Niektorí nemali ani osemnásť.

Výročie konca druhej svetovej vojny si pripomenuli naši najvyšší ústavní činitelia v Liptovskom Mikuláši. Od roku 2010 sa oslavy víťazstva nad fašizmom každých 5 rokov konajú práve tam. A nie náhodou. Padlo tam až 4 a pol tisíc osloboditeľov.

"Nesmieme kriviť históriu, musíme si ju pamatať. "Slovensko oslobodzovala červená armáda, Rusi, Ukrajinci, padlo tuná 10 tisíc Rumunov. Bielorusov na nich nikdy nesmiem zabudnúť," vraví predseda NR SR Boris Kollár.

"Toto miesto, je miestom, ktoré pripomína, že sme dokázali zvíťaziť nad neľudskoťou. Dokázali sme zvíťaziť preto, lebo sme dokázali spojiť sily," povedal premiér Igor Matovič.

Cintorín bol prísne strážený políciou, avšak niekoľkým Mikulášanom sa tam predsa podarilo dostať. Išli cez les. "Dnešný deň je zároveň oslavou, oslavou slobody, demokracie a všetkých tých výdobytkov sa pred 75 rokmi vďaka týmto obetiam podarilo dosiahnuť. Aby sme vedeli, akú obrovskú hodnotu sme dostali do rúk a o akú hodnotu sa máme starať," uviedla v reči prezidentka Zuzana Čaputová.

Spomienky na vojnu

O to víťazstvo, ktoré si pripomíname aj dnes, sa začalo na našom území bojovať už mesiace skôr. Boli to boje na život na smrť. Bitka pod Duklou bola tou najkrvavejšou. V údolí smrti bojovali za slobodu už v októbri roku 1944. A tak ako išiel front postupne oslobodzovali smerom na západ ďalšie mestá a obce. Juraj Kohút sa s frontom dostal až za Moravu. Dnes má 94 rokov, vtedy mal iba 18. "Bol som pešiak," vraví vojnový veterán. 

Dnes je z Údolia smrti aj turistické miesto. No ten názov dostalo práve pre boje, pri ktorých utrpela Červená armáda obrovské straty na životoch vojakov. Podľa pamätníkov ich bolo toľko, že v miestnom potoku ešte niekoľko dní tiekla červená voda.

Medzi tými, ktorí bojovali za našu slobodu boli často mladí ľudia – tínedžeri. Niektorí netušili, čo je vojna a aj tí, ktorých ťahalo ku zbrani dobrodružstvo, už viac by to zažiť nechceli. A to odkazujú aj tým, ktorí aj v dnešnej dobe vidia vojnu ako riešenie. František Orlovský sa pridal k partizánom, keď mal iba 16 rokov.

Stalinove varhany

Volali ich Stalinove varhany, vydávali desivé kvílenie a názov dostali podľa dievčaťa z piesne menom Katarína. Celý svet ich pozná ako raketomety Kaťuša. Rovnomenná pieseň Kaťuša vznikla ešte pred druhou svetovou vojnou, no mnohí si ju spájajú práve s týmto obdobím.

​