Nad zrušením núdzového stavu stále visí otáznik. TV JOJ sa opätovne pokúsila zistiť, kedy sa situácia zmení

BRATISLAVA / Hoci minister zdravotníctva už naznačoval zrušenie núdzového stavu na Slovensku, realita je iná. V pondelok už hovoril, že pre prípadnú druhú vlnu nákazy ho ešte zrejme nezrušíme. Premiér sa priamej odpovedi vyhol. Z krajín V4 funguje v núdzovom režime len Maďarsko a my. Kedy sa to zmení, sme sa ani tentokrát nedopátrali.

V boji s koronavírusom siahajú krajiny po rôznych zbraniach. Nie všetky vyhlásili pre potrebu ochrany ľudí a zdravia núdzový stav. Naopak v Maďarsku Viktor Orbán dokonca v mene boja proti koronavírusu vládne pomocou dekrétov a odstavil aj parlament, za čo si vyslúžil vlnu kritiky naprieč Európou. Núdzový stav u susedov stále platí. V Rakúsku mali núdzový stav na 14 dní napríklad v Bavorsku. Poľsko ho nevyhlásilo, no a Česká republika ho už zrušila po 30 dňoch.

U nás takýto krok  po prvýkrát pripustil 14. mája minister zdravotníctva Marek Krajčí. "Myslím, že to treba zvážiť," povedal minister Krajčí. 

Zdá sa ale, že pochopenie nenašiel. A už o týždeň opovedal na otázku o zrušení núdzového stavu takto: " V prípade, že by nastúpila druhá vlna, tak nám umožňuje mobilizovať niektoré zložky aj v zdravotníctve, aby sme zvládali túto situáciu," poznamenal minister zdravotníctva. 

Premiér Igor Matovič na našu otázku tvrdil, že zadal úlohu vypracovať do kedy musíme núdzový stav držať. "Zadali sme úlohu, aby sme presne vedeli, že dokedy reálne núdzový stav na Slovensku podržať musíme. Lebo na to je naviazaných X iných úprav."  

Odpoveď sme sa pokúsili získať aj na ministerstve vnútra, ktoré by ústrednému krízovému štábu malo šéfovať. Tí nás odkázali na úrad vlády, do uzávierky sme sa odpovede nedočkali. Premiér Igor Matovič, ale odpovedal po skončení relácie Na Hrane takto: "Dovtedy, dokedy nezvládnu plus mínus rovnako dobre situáciu u seba aj okolité krajiny, okolo nás. My sme vyhrali jednu časť bitky. Povedzme si, že na Slovensku si môžeme slobodne žiť a teraz nás čaká tá fáza otvorenia hraníc, a to si treba ustriehnuť," vyjadril sa v relácii TV JOJ premiér.  

Núdzový stav a práva občanov 

S núdzovým stavom ale priamo ochrana hraníc nesúvisí, a podľa odborníčky na ústavné právo, ak potrebujeme mať v pohotovosti zdravotnícky personál a zariadenia, stačí na to aj mimoriadna situácia. "Z pohľadu právneho by som zvážila fakt, že WHO ešte nezrušila stav pandémie, čiže dá sa to odôvodniť medzinárodným aspektom. Na druhej strane vláda robí opatrenia na uvoľňovanie reštrikcii a to naznačuje, že tá situácia už nie je núdzová, ale je dôležitá. A preto by bolo dobré zvážiť úpravu núdzového stavu smerom k mimoriadnej situácii, kedy budú orgány štátu a najmä zdravotnícke orgány v pohotovosti. Nebudú ale také prísne reštrikcie ako v núdzovom stave," vyjadrila sa odborníčka na ústavné právo Lucia Mokrá, fakulta sociálnych a ekonomických vied UK. 

Nehovoriac o tom, že v rámci núdzového stavu máme stále platný aj zákaz zhromažďovania sa, čo je prípadne v rozpore s povolením konania hromadných akcií, ktoré ústredný krízový štáb od 20. mája povolil. "Áno, pretože základné ľudské práva možno obmedziť len na základe všeobecného záväzného právneho predpisu a v núdzovom stave to možno spraviť samostatným rozhodnutím. A práve z pohľadu dodržiavania ľudských práv a obmedzenia, ktoré by malo byť limitované účelom, ktorý sa má dosiahnuť, by bolo dôležité zvážiť či ten núdzový stav nezasahuje mimoriadne do práv občanov SR, a či by nebola vhodná menej striktná úprava," dodala Mokrá.