Opozícia a odborníci žiadajú zrušenie núdzového stavu. Vláda tak ešte nerozhodla, Matovič uvažuje nad minútovým zrušením

BRATISLAVA / Dvanásty týždeň je Slovensko v núdzovom stave. Napriek výzvam opozície i odborníkov ostáva vláda k požiadavke na jeho zrušenie hluchá. Núdzový stav pritom dovoľuje štátu výrazne obmedziť práva občanov. Napriek tomu, že sa o jeho ďalšom osude malo podľa premiérových pondelňajších slov malo rozhodnúť dnes predpoludním, nestalo sa tak.

Odborníci priznávajú - Slovensko zápasí s koronavírusom dobre, 14 dňová incidencia ochorenia- teda počet chorých na 100 tisíc obyvateľov sa pohybuje okolo čísla 1. Úmrtnosť na túto chorobu na 100 tisíc ľudí je 5,1.  "Na druhom mieste je Lotyšsko, ktoré ma 11,4 a Malta 12,4," vyjadrila sa epidemiologička Zuzana Krištúfková. Napriek tomu v krajine neustále platí takzvaný núdzový stav.

Núdzový stav vyhlásila ešte vláda Petra Pellegriniho, a to 16. marca, teda 10 dní po tom, čo sa na Slovensku objavil prvý prípad ochorenia. Následne sa ešte dvakrát rozšíril, a to na ďalšie subjekty v zdravotníctve. A naposledy aj na ambulantných a súkromných lekárov. Odpovedi, či je alebo nie je čas na zrušenie núdzového stavu sa premiér vyhýba, a to napriek výzvam opozície, ale i koaličných partnerov. "Ja keď osobne to mám vysloviť, tak by som sa tešil, aby to bolo trošku viac uvoľnenejšie," vyjadril sa minister školstva Branislav Gröhling. "Rozhodne áno, treba to zrušiť a treba stav ukončiť," povedal predseda NR SR Boris Kollár. "Dôverujeme odborníkom, ktorí spôsobili to, že máme taký komfort, aký na Slovensku máme, a že nám to závidí celá Európa," poznamenal minister financií Eduard Heger. "Verím, že núdzový stav skončí a vrátime sa do normálneho života," dodal Juraj Šeliga, poslanec NR SR Za ľudí. 

​"Hrozí nám pandémia nezamestnanosti a ekonomická chudoba. Žiaľ, musím skonštatovať, že Igor Matovič podľahol túžbe ovládať životy ľudí," vyjadril sa expremiér Peter Pellegrini.  "Určite tu nebude určovať či núdzový stav áno alebo nie, človek, ktorý spôsobil, že Slovensko sa trápi s koronavírusom o dva mesiace dlhšie," reagoval premiér Igor Matovič. "Nášmu premiérovi sa takéto nástroje páčia, vtedy nemusí dodržiavať všetky demokratické pravidlá," dodal Pellegrini. 

 "Núdzový stav v zásade nikoho neobmedzuje," dodal premiér. Na tento výrok premiéra má však právnik a lekár iný názor. "Viem o prípadoch zdravotníkov, ktorí mali dohodnuté pracovné miesto v zahraničí a vzhľadom na núdzový stav nemohli skončiť pracovný pomer," vyjadril sa 
Peter Kováč, advokát a súdny znalec. 

Čo znamená núdzový stav?

Pripomeňme si - v núdzovom stave môže štát obmedziť právo na súkromie, prinútiť isté profesie pracovať, môže na váš pozemok postaviť vojakov, či políciu, obmedziť občanom používanie svojich hnuteľných vecí, obmedziť nedotknuteľnosť obydlia, nedoručovať poštu, obmedziť slobodu pohybu, či zaviesť zákaz vychádzania, zakázať môže štát aj štrajkovať. Od Veľkej noci napríklad stále platí aj zákaz pokojne sa zhromažďovať. 

"Umožňuje nám napríklad zásobovať nemocnice ochrannými prostriedkami. V momente, kedy núdzový stav zrušíme, tak nemocnice si ich musia kupovať samé. Dosť slušná komplikácia," vysvetlil Matovič. Aj túto situáciu ale zákon elegantne podľa právnika rieši. "Štátne hmotné rezervy môžu prostriedky z hmotných rezerv požičať," dodal Kováč. 

Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Táto lehota uplynie 16. júna, premiér však rozmýšľa, že by ho na minútu prerušil a vyhlásil znova. Ak sa tak stane, opozícia nevylučuje, že sa obráti na ústavný súd. 
A hoci premiér sľuboval, že dnes oznámia čo s núdzovým stavom, nestalo sa tak. Ako informoval úrad vlády, urobia tak po najbližšom zasadnutí ústredného krízového štábu budúci týždeň.