Tipy na výlet od TV JOJ: Pravú soľ nad zlato nájdete v Prešove

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO / Teraz navštívime tretieho najväčšie slovenské mesto. S Prešovom sa odpradávna spája aj ťažba a výroba soli. Najprv to bola kamenná soľ, ktorá sa ťažila zo zeme, no po zatopení baní vodou ju nahradila soľanka, teda slaná voda, ktorá sa varila. Vďaka tomu sa darilo vyrobiť soľ, ktorej kvalita nemala konkurenciu široko-ďaleko. Nečudo, že končila na kráľovskych stoloch.

Solivar

"Samotná šachta je v hĺbke 155 metrov. No a slaná voda sa ťažila pomocou koženných vriec ušitých zo surovej volskej koze," povedal riaditeľ NKP Solivar Marek Duchoň.

Všetko je tu tak ako to zanechali poslední zamestnanci soľnej bane. Historické budovy sa hrdo týčia v zastavanej časti Solivaru. Teraz už aj vrátane skladu soli. Historickú pamiatku, ktorá prežila i svetové vojny skolil pred viac ako tridsiatimi rokmi ničivý požiar. Pred piatimi rokmi sa dočkala rekonštrukcie. Predtým tu nielenže nebola strecha ale z podlahy vyrástli stromy.

O Prešovskej soli bolo kedysi vedieť široko-ďaleko. Bola známa svojou výnimočnou kvalitou. Už pred stovkami rokov bola považovaná za kráľovskú soľ a v sklade soli dokonca sídlila kráľovská garda, ktorá ju strážila.
"Bol to taký strategický uzol, trochu utajený, garda sídlila priamo v objekte," uviedol riaditeľ solivaru.

Soľanka sa z hĺbky viac ako 150 metrov v zemi ťahalo na povrch vďaka zariadeniu, ktorý sa nazýva gápeľ. Už vtedy mal čeľusťovú brzdu a poháňali ho štyri páry koní. Unikátny mechanizmus je najväčší v Európe. Má viac ako 400 rokov a stále je funkčný."Výška hlavného hriadeľa je 9 metrov, priemer ramien je 14,6 metra. A celý tento kolos sa otáča na hriadeli, ktorý má priemer tri centimetre," dodal Duchoň.

Kokošovská Dubina

Nad Solivarom smerom na Zlatú Baňu neďaleko vodnej nádrže Sigord sa ukrýva ešte jedna vzácnosť a to les. Ide o chránené územie s názvom Kokošovská dubina.

Z kokošovského duba bol postavený aj samotný gápeľ. Ale rovné stromy, ktorých koruna začínala aj v dvadsiatich metroch nad zemou boli popri soli tiež žiadaným obchodným artiklom. Drevo odtiaľ končilo aj v talianskych prístavoch, kde sa používalo na výrobu sťažňov pri stavbe lodí aj v čase, keď sa do sveta hľadať nepoznané kontinenty vyplavil Krištof Kolumbus. "Bol špecifický tým, že rástol do veľkých výšok, veľkých priemerov a tá koruna bola veľmi vysoko, čiže ten kmeň bol veľmi kvalitný a veľmi hustý," dodal Duchoň.