Bič na nečestných sudcov. Ministerka Kolíková chystá rad nových protikorupčných zákonov

BRATISLAVA / Prvých sto dní v úrade zavŕšila ministerka spravodlivosti rozsiahlym návrhom zákona k zaisťovaniu majetku. Novinkou sú aj dva nové trestné činy. Ide o takzvané ohýbanie práva a pri-krmovanie. Expertka na trestné právo novelu zaisťovania majetku chváli, nové trestné inštitúty už ale podľa nej netreba.

Podľa ministerky spravodlivosti nevyhnutnosť funkčného zákona o zaisťovaní majetku sa ukázala aj v známych kauzách ako je prípad Mariána Kočnera alebo Ladislava Bašternáka. Cieľom rezortu je zeefektívniť zaisťovanie nehnuteľností, ktorých správu bude vykonávať nový úrad.  Pracovať by tam malo približne 20 ľudí. "Otázne je, do akej miery je potrebný nový úrad. Ale na druhej strane, ak ten úrad má splniť tú funkciu, tak je to dobre nastavené," uviedla expertka na trestné právo Lucia Kurilovská.

Zaistenie majetku bude mať absolútnu prednosť pred inštitútami ako je záložné právo, exekúcie alebo konkurz. A stopku dostane aj snaha páchateľa zbaviť sa majetku prepisom na nestíhaných členov rodiny. "Tak cez toto ochranné opatrenie dôjde k zhabaniu takejto časti majetku, aj ak bude napísaný na iné osoby," povedala Kurilovská. Podľa expertky musí byť ale preukázateľné, že majetok bol prepisovaný so špekulatívnym zámerom. "Veľmi známym prípadom bol prípad Bašternák, ale aj bývalého riaditeľa Správy štátnych hmotných rezerv, bývalej štátnej tajomníčky MS," dodáva Kurilovská.

Novinkou sú aj dva trestné činy. Takzvané prikrmovanie je poskytnutie a prijatie nenáležitej výhody. Spodná hranica je sto eur. Ohýbanie práva je zasa svojvoľné rozhodnutie sudcu alebo rozhodcu. Trest je 1 až 5 rokov. "Považujeme to za tak vážne pochybenie sudcu, že by to malo mať aj trestnoprávnu rovinu," povedala ministerka Kolíková. Podľa Kurilovskej nie je potrebné rozširovať katalóg trestných činov už existujúcich. 

"Otázniky ostávajú nad tým, ako to bude vyzerať v praxi, ale hlavne nad tým, že či to vôbec je nevyhnutné, aby to bolo súčasťou toho trestného zákona. Ani si neviem dobre predstaviť ako bude vyzerať do dokazovanie," skonštatoval okresný sudca Bratislavy Peter Šamko.

"Aby sa nám nestalo, že sudcovia sa začnú obávať, že niekto začne spochybňovať ich rozhodnutia a rozsudky," skritizoval bývalý premiér Peter Pellegrini.

Návrh zákona je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovaní. Do praxe by mal vstúpiť už od januára 2021. Nový úrad by mal začať fungovať ale až od júla budúceho roku. Zabezpečenie materiálnej pripravenosti úradu a tiež nových ľudí si vyžadujú dlhší čas.

Majetok, ktorý orgány činné v trestnom konaní zaistia stíhaným osobám, by mal spravovať nový Úrad pre správu zaisteného majetku. Ako dnes na tlačovej besede uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, úrad spadajúci pod rezort spravodlivosti by mohol fungovať od budúceho leta.

"Cieľom je, aby trestná činnosť nebola spôsobom získavania príjmov alebo majetku,“ povedala ministerka. Dodala, že po novom by malo byť možné zaistiť aj nehnuteľnosti stíhaných osôb. Úrad bude majetok spravovať až do momentu prípadného odsúdenia daných osôb.

Rezort spravodlivosti tiež navrhuje zaviesť dve nové skutkové podstaty trestných činov. Prvou je takzvané "ohýbanie práva“. Podľa ministerky v tomto prípade pôjde o evidentne svojvoľné rozhodnutie zo strany sudcu. "Svojvôľa znamená, že je to úplne mimo zákona," povedala Kolíková s tým, že trestná sadzba za takýto skutok by mala byť jeden až päť rokov väzenia. V prípade, že by u sudcu bolo skonštatované ohýbanie práva, podľa ministerky by tento fakt mohol zakladať dôvod na žiadosť o obnovu konania vo veci, v ktorej sudca problematicky rozhodol.

Druhým novým trestným činom by malo byť takzvané prikrmovanie. V tomto prípade podľa ministerky pôjde o prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody. "Nebude potrebné preukázať bezprostrednú súvislosť s porušením povinností," uviedla Kolíková. Nenáležitá výhoda by podľa návrhu mala prevyšovať hodnotu 100 eur, prípadne spočívať v zvýhodnení, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch.

Podľa ministerky zavedením nových právnych inštitútov Slovensko len "dobieha ostatné krajiny", ktoré ich už majú. "Keby sme ich neprijali, môžeme byť zle hodnotení napríklad výborom Moneywall Rady Európy," povedala. Dodala, že návrh zákona, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, by mal nadobudnúť účinnosť od januára budúceho roku.

Pozrite si rozhovor s ministerkou spravodlivosti.

​

​