Včely z mesta vedia vyprodukovať med ako z Nového Zélandu. Dokazujú to aj testy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Včely a včelí med sú súčasťou ľudského príbehu od nepamäti. Nič na tom nemení ani fakt, že dnes žije väčšina obyvateľstva v mestách, ktoré si skôr spájame so znečisteným životným prostredím. Včelám sa darí aj v mestách a med, ktorý produkujú, sa kvalitou či antibakteriálnymi vlastnosťami vyrovná medu z vidieka.
Včely žijúce v mestách vedia vyrobiť veľmi kvalitný med a zároveň nám vedia povedať mnoho o životnom prostredí, ktoré spolu s nami zdieľajú. "V slovenských podmienkach dokážu včely vyprodukovať med, ktorý má porovnateľné alebo až vyššie antibakteriálne vlastnosti ako známy manukový med z Nového Zélandu," vyjadrila sa Helena Proková Mališová, včelárka - Medula. "Španieli tomu hovoria med tisícich kvetov, to je niečo čo vieme povedať aj o mestskom mede, taká zmeska všetkých kvetov a stromov, ktoré v meste vieme nájsť," povedal včelár - Uletená včela Robert Kňažko.
Včelie úly s výhľadom na mesto
"Keď odoberieme peľ, med prípadne vosk, a dáme ho na analýzu, môžeme zistiť čistotu životného prostredia. Či sa tam nachádzajú nejaké toxické látky, olovo alebo iné látky, ktoré môžu škodiť človeku napríklad," poznamenala včelárka Helena. "Dávame každý rok testovať naše medy, dopadli výborne. Na svete bolo urobených niekoľko desiatok štúdií, ktoré skúmali práve prítomnosť ťažkých kovov alebo mestského znečistenia a zistilo sa, že človek by musel zjesť viac ako pol kila medu každý deň na to, aby to malo nejaký zdravotný zásah," vysvetľoval včelár Robert.
Nové sídlo je pre približne 15 až 20 tisíc včiel na streche jednej z budov najväčšej slovenskej plynárenskej spoločnosti v širšom centre hlavného mesta. O včely sa tu stará včelárka, ktorá sa snaží o čo najprirodzenejší prístup - napríklad pri manipulácii s úľom nepoužíva dym. "Naučila som sa od svojich rakúskych kolegov, že úplne stačí takáto handrička napustená klinčekovým olejom, pretože to včielky nemajú rady a nebudú lietať okolo nás," poznamenala Helena.
Včelárka ukázala celý proces získavania medu z plástov. Najprv je nutné otvoriť bunky. "Odviečkovacia vidlička, jemným pohybom viečka odobrať tenučká vrstvička vosku s propolisom, je to antibakteriálna látka, ktorá chráni pred patogénmi," ozrejmila. Med potom z plástov vytečie pomocou centrifugálneho prístroja.
"Včely v mestách určite nie sú na nejaký biznis, možno ani nie na hobby, my to skôr vnímame ako symbol, aby ľudia, prípadne vedenia mesta pochopilo, že príroda je aj tu u nás v meste a musíme sa o ňu starať," dodal včelár Robert.