Pollák o koronakríze: Do rómskych osád musíme zaviesť pitnú vodu a kanalizáciu, tak sa ochránime aj my

BRATISLAVA / Svet si 2. augusta pripomínal Pamätný deň rómskeho holokaustu. V štúdiu Ranných novín sme ako hosťa privítali Petra Polláka, bývalého splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a súčasného europoslanca (OĽaNO / EPP). Ten nám priblížil aj jeho prácu v Európskom parlamente za posledné mesiace.

Rómsky holokaust bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe počas druhej svetovej vojny. Za vlády Adolfa Hitlera bolo 26. novembra 1935 vydané doplnenie Norimberských zákonov, ktoré zaradilo Rómov do rovnakej kategórie ako Židov a definovalo ich ako „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Historici odhadujú, že nacisti a ich spolupracovníci zabili 220-tisíc až 500-tisíc Rómov, čo je asi štvrtina až polovica z menej ako jedného milióna všetkých Rómov v Európe v tom čase.

​"Som rád, že po pätnástich rokoch sme na Slovensku začali masívnejšie hovoriť o rómskom holokauste, o ktorom Európa stále málo vie, nemáme v podstate zdokumentovaných počet obetí. Odhaduje sa, že približne polovica rómskej európskej populácie bola zabitá počas druhej svetovej vojny," vysvetlil Peter Pollák. 

Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) si ako prvý premiér a čelný predstaviteľ Slovenskej republiky prišiel uctiť pamiatku obetí rómskeho holokaustu. "Je dobré, aby sme hovorili o tom, čo sa udialo v minulosti, aby sme predchádzali tomu, čo sa môže stať v budúcnosti. Druhá svetová vojna nám ukázala, že ak podľahneme pokušeniu diabla a budeme deliť ľudí na nejakých podľudí a nadľudí, tak to môže dopadnúť podobne. Neexistuje žiadna menejcenná rasa, existujú len dobrí alebo zlí ľudia, nemôžeme ľudí deliť na základe toho, ako vyzerajú, akej farby pleti sú, ale na základe toho, ako sa správajú," pripomenul Pollák. 

Práva menšín zastupuje Peter Pollák aj na úrovni Európskeho parlamentu. Len nedávno sa na túto tému rozprával aj s predsedníčkou Európskej komisie, Ursulou von der Leyen. "Snažíme sa pripraviť dostatočné opatrenia, aby sme predišli podobným veciam, ako teraz sa udialo v Spojených štátoch amerických. Samozrejme, plán obnovy Európy zahŕňa aj prácu s menšinami," povedal europoslanec. 

Prečítajte si tiež

Anketa medzi epidemiológmi: Kedy by si podali ruku s cudzincom?

​

Peter Pollák upozornil, že problém vidí napríklad v prístupe k pitnej vode a kanalizácii. "Moderná Európa musí zabezpečiť pitnú vodu pre všetkých obyvateľov, pre všetkých Európanov, nemôže sa stať, že nám v Európe žijú ľudia v podstate bez vodovodu, kanalizácie. Práve Covid-19 nám ukázal, že akí sme zraniteľní práve v komunitách alebo lokalitách, kde nemôžu títo ľudia dodržiavať základné hygienické pravidlá. Tam sa šíri pandémia alebo akýkoľvek vírus oveľa ľahšie," uviedol Pollák. 

V čase vyvrcholenia prvej vlny pandémie vírusu SARS-CoV-2 bol členom permanentného krízového štábu a jeho prínos bol vidieť najmä v osade Žehra. "V týchto lokalitách musíme dostatočne vedieť komunikovať s touto komunitou tak, aby sme dokázali zvládnuť akúkoľvek nejakú krízu. Podarilo sa nám to zvládnuť nateraz a verím, že sme sa poučili z tejto krízy a do týchto komunít čoskoro zavedieme pitnú vodu a kanalizáciu, aby sme sa vedeli ochrániť aj my," dodal Pollák. 

Viac o práci Petra Polláka v Európskom parlamente sa už dozviete aj tu: 

​