Pred 76. rokmi vypuklo Slovenské národné povstanie. Úctu obetiam vzdali aj politici

BRATISLAVA /  Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali. Úctu obetiam dnes vzdali viacerí slovenskí politici.

Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR). Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.

+10 fotiek

Výročie SNP

​Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili. Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.

Ťažké boje 

Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).

Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany. Golian, povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála, velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest. Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.

+9 fotiek

Slovenské národné povstanie. Dôležitý moment našej histórie, za ktorým sa ukrýva mnoho osudov a príbehov

​

Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.

Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.

Úctu vzdali aj politici

Slovenské národné povstanie patrí k najvýznamnejším dejinným udalostiam 20. storočia. Slovensko sa povstaním zaradilo medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny a prihlásilo sa tak k demokratickým tradíciám a slobode. "Slovenské národné povstanie je dôležitý historický míľnik, ktorý dokazuje dôležitosť kooperácie napriek rozdielom. Len spoločne totiž dokážeme zvíťaziť nad tak ohavnou ideológiou, akú predstavuje fašizmus. Vzdelávajme preto mladých, veďme ich k poznaniu pravdy a neprekrúcajme históriu,“ povedal predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. 

Odkaz a hrdinstvo účastníkov národného boja za oslobodenie si pri Pamätníku víťazstva na Dargove a v Košiciach pri Pamätníku mjr. Ľudovíta Kukorelliho pripomenul aj minister obrany SR Jaroslav Naď.

"Je veľmi smutné, keď niekto uprednostní politiku pred vzdaním úcty hrdinom SNP. Na oslavy dnes ideme kvôli obetiam a priamych účastníkom povstania a nie kvôli tejto vláde. Preto bojkot osláv považujeme za smiešny a trápny a je urážkou všetkých tých, ktorí položili životy za našu slobodu," reagovala hovorkyňa Petra Pellegriniho na rozhodnutie strany Smer-SD nezúčastniť sa oficiálnych osláv, ale miesto toho si zorganizovať vlastné. 

V činoch hrdinov Slovenského národného povstania (SNP) je veľa dôležitých odkazov aj pre našu súčasnosť. Pri príležitosti osláv 76. výročia SNP v Banskej Bystrici to povedala prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) SNP zaraďuje Slovensko do európskeho a svetového pokrokového civilizačného pohybu. Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) v prejave pred Pamätníkom SNP poďakoval priamym účastníkom povstania za ich odvahu a ochotu položiť v pokuse o oslobodenie aj svoj život. Všetci traja ústavní činitelia pripomenuli, že boj proti nacistickej ideológií sa ani 76 rokov po vypuknutí povstania ešte neskončil.

"Slovenské národné povstanie je pre mňa odjakživa spájané s hrdinstvom. Dnes oveľa lepšie chápem, čo všetko ste museli podstúpiť, aby sa povstanie stalo skutočnosťou. Sami seba sa pýtajme: Dokázali by sme aj my to, čo povstalecká generácia? Keby sme boli na vašom mieste, konali by sme rovnako odhodlane a statočne? Našli by sme v sebe odvahu postaviť sa na správnu stranu, aj keby sme tým riskovali svoj život? Ako sa nám darí obstáť na našich hodnotových križovatkách?“ uviedla prezidentka v príhovore. Zuzana Čaputová vyzdvihla odvahu prítomného Vladimíra Strmeňa, ktorý bol priamym účastníkom SNP ako člen partizánskej jednotky v Španej doline.

Podľa Borisa Kollára je SNP najvýznamnejšou udalosťou novodobých dejín Slovenska. "V Slovenských dejinách patrí SNP k najvýznamnejším medzníkom našej novodobej histórie. Doslovne svieti v našej histórii a zaraďuje náš národ do európskeho a svetového pokrokového civilizačného pohybu. Povstanie bolo slovenské i národné. Bolo vtedajším vyvrcholením viacročného protifašistického a protinacistického odboja proti nemeckému nacizmu, ako aj domácemu kolaborantskému režimu. Slovenský národ sa tak zaradil k tým, ktorí odmietli samotnú podstatu fašistických a nacistických režimov, a to nielen v Európe, ale aj vo svete," povedal Kollár.