Dlhy štátnych nemocníc stále narastajú, čas na riešenie sa kráti. Záchranou môže byť dlhová brzda

BRATISLAVA / Dlžoby štátnych nemocníc stále narastajú, čo potvrdzuje aj ministerstvo zdravotníctva. Strana SaS preto predstavila riešenie. Takzvaná "Dlhová brzda nemocníc" by mohla pomôcť k lepšiemu hospodáreniu. V pláne je bodovanie finančnej kondície nemocníc a tiež sankcie pre manažérov. Rezort zdravotníctva je za.

Podľa ministerstva zdravotníctva, aj napriek oddlženiu nastavenom ešte v roku 2017 je aktuálna výška dlhov v 13  štátnych nemocniciach k 31. máju tohto roka až 506 miliónov eur.  "Ak tieto záväzky porovnáme a odrátame oddlžovanie, tak v skutočnosti záväzky po lehote splatnosti vzrástli o 147 miliónov eur," vyjadrila sa Jana Cigániková (SaS). "Táto cesta vedie len ďalej do dlhového pekla," povedal Martin Barto, expert pre zdravotníctvo SaS. 

Po novom by mala každá štátna nemocnica fungovať oveľa transparentnejšie. Okrem toho ambíciou návrhu je merať zmenu podielu záväzkov po lehote splatnosti na výnosoch nemocnice oproti referenčnej hodnote tohto podielu. Tento ukazovateľ by bol v percentuálnych bodoch. "Za problematický považujeme stav, keď v nemocnici budú záväzky po lehote rásť," pokračoval Barto. 

Podľa návrhu strany SaS výšku úrovne ukazovateľa by mal dvakrát ročne zverejňovať audítor. V apríli údaj za uplynulý rok a v októbri za polrok aktuálneho roka. Ak nemocnica dosiahne zápornú alebo nulovú hodnotu za uplynulý rok, tak by mal k jej čiastočnému oddĺženiu pristúpiť rezort zdravotníctva. "Navrhujeme, aby štát zaplatil až štvrtinu ich dlhov ročne. Ak však nemocnice bude svoje dlhy prehlbovať, budeme od nej najprv požadovať ozdravný plán na tri roky," podotkol Barto. 

Ak by napriek tomu dlhy nemocnice narastali, chceli by už znížiť platy manažmentu. Podľa poslanca Richarda Rašiho, to ale nie je dobré riešenie. "Dlhová brzda môže ohroziť fungovanie nemocníc, môže ohroziť aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ nepríde reforma nemocníc v tom zmysle, že naše nemocnice dostanú aj ziskové oddelenia, alebo pokiaľ nenavýšime platby za poistencov štátu, nemôžeme nemocniciam zakázať sa zadlžovať," vyjadril sa Raši. 

Ochrana nemocníc pred dlhmi končí

Strana SaS už tento návrh prerokovala aj s rezortom zdravotníctva. Ten ho chce podporiť. "Pre efektívne zavedenie dlhovej brzdy musíme zároveň rozpliesť chobotnice biznisov v niektorých nemocniciach, čo sa nám aj postupne darí. Vymenili sme už niektoré manažmenty v nemocniciach," vyjadrila sa rezort hovorkyňa Zuzana Eliášová. Otázne je ako bude rýchlo rezort zdravotníctva v tejto veci konať. A či novelu zákona v tejto súvislosti predloží ešte tento rok. Začiatkom roka sa totiž končí ochrana nemocníc pred exekúciami a ich dlhy bude možné vymáhať v plnej sume.

"Zhruba štvrtina týchto záväzkov je dnes v rukách neznámych spoločností, ktorým svoje pohľadávky predali dodávatelia nemocníc," upozornila Cigániková. Okrem toho sociálna poisťovňa na vláde informovala, že jej pohľadávky voči štátnym nemocniciam dosiahli skoro 155 miliónov eur. Ako posledné k dlžníkom pribudli Martinská a Prešovská nemocnica.

"Sociálna poisťovňa je povinná postupovať podľa zákona a je povinná vymáhať svoje dlhy. Takže ak od januára 2021 zákon umožní vymáhanie dlhov aj od zdravotníckych zariadení, tak sociálna poisťovňa sa bude aktívne o túto možnosť zaujímať aj formou exekúcie. Ak dovtedy nedôjde k zmene zákona alebo k iným úpravám," uviedol Peter Višváder, Riaditeľ odboru komunikácie s verejnosťou Sociálna poisťovňa.