Vicepremiérka Veronika Remišová vypovedala zmluvu s bezpečnostnou službou Bonul

BRATISLAVA / Súkromná bezpečnostná služba Bonul stráži mnoho štátnych budov strategického významu. Zmluvy vznikali ešte počas vlád Smeru a Robert Fico sa zúčastňoval na akciách tejto spoločnosti. Syn majiteľa Norbert Bödör je však momentálne za mrežami v kauze Dobytkár. A firma Bonul najnovšie prichádza o bezpečnostnú previerku.

Na základe rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) o odobratí bezpečnostnej previerky súkromnej bezpečnostnej firme Bonul a skutočností z takzvanej Kočnerovej knižnice sa vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) rozhodla vypovedať zmluvu s touto firmou. Zároveň v pondelok na koaličnej rade požiada svojich partnerov, aby v odôvodnených prípadoch pristúpili k rovnakému kroku.

Rozhodnutie NBÚ o odobratí previerky ešte nie je právoplatné, Bonulu plynie 15-dňová lehota, počas ktorej sa voči rozhodnutiu úradu môže odvolať. V tlačovej správe o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Vicepremiérka Veronika Remišová požiadala riaditeľa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), aby vypovedal zmluvu, ktorú s Bonulom uzatvorilo ešte bývalé vedenie agentúry. Zmluva s NASES zabezpečuje pripojenie na pult centrálnej ochrany. Podľa Remišovej musí byť v záujme štátu prioritne bezpečnosť, a teda odrezanie štátu od skupín, ktoré sú bezpečnostne spochybniteľné. V rezorte investícií ide o jedinú zmluvu so spoločnosťou Bonul.

Podľa vyjadrení Remišovej si však spoločnosť Bonul žiada aj širokú a systémovú odpoveď celej vlády. Preto vicepremiérka avizovala, že pondelok tému otvorí na rokovaní koaličnej rady a požiada koaličných partnerov, aby všetky rezorty dôsledne preskúmali zmluvy s Bonulom, ktoré uzavreli predstavitelia „starého aj nového Smeru“. V prípadoch, kde sa preukáže bezpečnostné riziko a zákonné dôvody na vypovedanie, by sa podľa nej malo pristúpiť aj k vypovedaniu takýchto zmlúv.

"Ešte v roku 2018 sme analyzovali zmluvy, ktoré uzatvorili firmy blízke Bonulu so štátom. Skupina firiem dostala od štátu viac ako sto miliónov eur. Samotný Bonul od roku 2011 viac ako 40 miliónov. Rezorty by mali vyhodnotiť mieru bezpečnostného rizika, ako aj možnosti zákonného ukončenia zmlúv v prípade, že Bonul môže byť bezpečnostným rizikom. Či už z dôvodu odobratia bezpečnostnej previerky alebo aktuálne známych informácií. Pre Vašu predstavu, hovoríme napríklad o zmluvách Správy štátnych hmotných rezerv, kde by mali niektoré zmluvy podľa mňa zaniknúť,“ pokračovala vicepremiérka a dodáva, že treba prehodnotiť aj zmluvy so Sociálnou poisťovňou za viac ako 1,5 milióna eur zo začiatku minulého roka. V tomto prípade Bonul súťažil sám a vyhral s cenami štvornásobne vyššími, ako tomu bolo v predchádzajúcom období.

Bonul považuje rozhodnutie NBÚ za nezákonné, hovorí o politickej objednávke a bude sa brániť. "Spoločnosti Bonul, s. r. o., bolo rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu doručené poštovou zásielkou dňa 28. augusta 2020 bez toho, aby bola informovaná o konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo," uviedla v stanovisku spoločnosť Bonul. 

Pozrite si archívnu reportáž o téme: 

​