Vláda bude rozhodovať o vyhlásení núdzového stavu. Čo by to pre Slovensko znamenalo?

BRATISLAVA / Vláda bude už zajtra opäť rokovať o vyhlásení núdzového stavu. V prípade, že ho schváli, platiť by mal začať do niekoľkých dní a nebude sa vzťahovať už len na oblasť zdravotníctva.

Minister vnútra tvrdí, že sa tým pre bežných ľudí nič nezmení. "V prvej vlne sme tiež mali núdzový stav a de facto sme to prešli tým, že mnohí občania v SR to ani nejak nepostrehli," vraví minister vnútra Roman Mikulec. 

Ústavný právnik to však tak jednoznačne nevidí. "Vláda alebo z pohľadu občana štát môže zasahovať do jeho základných práv než v štandardnej situácii. Môže sa stať, že dôjde k takým opatreniam, ktoré boli prijaté už v minulosti pred Veľkou nocou," hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák. 

 Vláda vtedy schválila zákaz zhromažďovania a zákaz vychádzania s výnimkou napríklad cesty do zamestnania, nakupovania, návštevy lekára, či starostlivosti o blízku osobu. Obdobný scenár by mohli teoreticky použiť pri blížiacich sa dušičkách či vianočných sviatkoch. Minister vnútra ale tvrdí, že núdzový stav je potrebný preto, aby vláda mohla fungovať pri niektorých veciach efektívnejšie.

"Ide napríklad o lepšie a rýchlejšiu možnosť zabezpečenia ochranných prostriedkov cez štátne hmotné rezervy a ide o to, aby sme mohli jeden zdravotnícky personál presúvať z jednej nemocnice do druhej, v prípade, že by to bolo potrebné, kde tá situácia si to bude vyžadovať," hovorí Mikulec. "Podľa mňa by stačilo ak by sa uplatnil len na niektoré oblasti," myslí si bývalý premiér Peter Pellegrini. 

Prečítajte si tiež

ONLINE: PCR testy odhalili 335 nových prípadov koronavírusu

Navyše ústavný právnik upozorňuje aj na to, že už v minulosti bol núdzový stav vládou zneužitý. A to konkrétne v roku 2011, keď lekári po celom Slovensku štrajkovali a podávali hromadné výpovede. Vláda sa im vtedy vyhlásením núdzového stavu v tom snažila zabrániť. "Boli názory, že to bolo vybočenie z mantinelov ústavy a že v tom roku 2011 vláda použila prostriedky, ktoré boli v rozpore s ústavným zákonom, respektíve, že ústavný zákon na toto nemal slúžiť," vysvetľuje právnik. 

Na napadnutie núdzového stavu je len veľmi krátka lehota a to 5 dní od jeho vyhlásenia. "Môžu tak však urobiť len na návrh oprávnených subjektov a tie sú pani prezidentka, generálny prokurátor a skupina 30-ich poslancov," dodáva Bujňák. Ústavný súd sa musí následne vyjadriť taktiež expresne a to do desiatich dní.

Vyhlásenie núdzového stavu môže trvať maximálne 90 dní, čo znamená, že v najdlhšom scenári v ňom môžeme byť do konca tohto roka. 

Pozrite si archívnu reportáž o skončení núdzového stavu z jari 2020: 

​