Mohla byť Alena Zsuzsová objednávateľka vraždy a prečo súd prirovnáva sledovanie ku kauze Gorila?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Senát Špecializovaného trestného súdu v oslobodzujúcom rozsudku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka píše okrem iného o tom, ako sudcovia uvažovali o možnom motíve Aleny Zsuzsovej pre spáchanie vraždy. A taktiež, ako sa mohli dostať informácie zo sledovania Jána Kuciaka k sprostredkovateľovi a vykonávateľom vraždy inak, ako od oslobodenej dvojice. Podľa sudcov, ktorí pre dôkaznú núdzu oslobodili spod obžaloby aj Mariana Kočnera, fotky a údaje o novinárovi mohli uniknúť aj z prostredia samotného sledovacieho komanda. Rozsudok túto možnosť prirovnáva k úniku informácii o sledovaní v kauze Gorila.
V oslobodzujúcom rozsudku trestný senát špecializovaného trestného súdu podrobne rozpisuje, prečo pri hlavnom obžalovanom Marianovi Kočnerovi mala prokuratúra dôkaznú núdzu. Tým ale došlo k zásadnej zmene, ktorá senátu dala dôvod skúmať to, či samotná Alena Zsuzsová mohla mať motív pre vraždu.
Obžaloba pred súdom preukazovala, že Alenu Zsuzsovú Marián Kočner pravidelne finančne podporoval.Jej dcére dal kreditku s mesačným limitom na 2,5 tisíc eur. Dal jej dcére aj 30 tisíc a ďalšie peniaze. Pre ňu mohol Marián Kočner predstavovať akési zlaté vajce. Súd tento motív pre vraždu cez dôkazy obžaloby, vyhodnotil takto: "Jej motívom mohla byť iniciatívna snaha ochrániť svojho živiteľa a eliminovať činnosť osoby, ktorá mu mohla škodiť. Takéto úvahy však bez ďalších reálnych dôkazov zostávajú len v rovine špekulácií o jednej z možných verzií skutku."
Alenu Zsuzsovú súd oslobodil aj pre dôkaznú núdzu pri fotkách Jána Kuciaka, ktoré sa dostali až k vrahom. Ak obžaloba nepreukázala dôkazmi že ich vrahovia dostali cestou Tóth - Kočner - Zsuzsová, mohol ich podľa súdu sprostredkovateľ Andruškó dostať aj od iného zdroja. Peter Tóth na pokyn Mariana Kočnera zostavil sledovacie komando. Riadil ho Miroslav Kriak, ktorý mal dvoch pomocníkov. Fotky a údaje zo sledovania Jána Kuciaka sledka odovzdávala Petrovi Tóthovi, ktorý ich na USB kľúčoch odovzdával Kočnerovi. Jeden USB kľúč mal byť určený aj pre Norberta Bederá, ktorý sledku údajne spolufinancoval. Celkovo s informáciami sledovačky tak disponovalo minimálne 6 osôb. Súd poznamenáva, že aj agenti SIS, čo je dôležitý fakt. Súd: "Nimi zozbieraný materiál mohol byť využitý aj pre inú osobu a iné účely, než bolo pôvodne zamýšľané obžalovaným Kočnerom, ktorý mal byť údajným objednávateľom týchto kompromateriálov. Kopírovateľnosť dát z USB kľúča je veľmi rýchla a jednoduchá," konštatuje súd.
Na záver oslobodzujúceho rozsudku pre Alenu Zsuzsovú a Mariána Kočnera súd prirovnáva sledovanie Jána Kuciaka ku kauze Gorila. S prípadom utajeného odpočúvania finančníka Haščáka, politikov a úradníkov Slovenskou informačnou službou. Prečo? Aj nahrávka Gorily agentom unikla a kšeftoval s ňou Kočner a neskôr aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka s kámoši. Súd do rozsudku preto zapísal túto krátku poznámku. "Aj v tejto kauze malo byť pôvodné sledovanie (odpočúvanie) realizované príslušníkmi SIS," uvádza sa vo vyjadrení súdu.
Čo to pre vás znamená? "To, čo som povedal na začiatku, prehrali sme bitku ale vojnu sme neprehrali," hovorí prokurátor Vladimír Turan. Tá bude pokračovať na odvolacom súde, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky.