Dobrovoľníci prehľadávali odpadky, pomáhala aj primátorka Sniny. Cieľom bolo zistiť v čom zaostávame
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
HORNÝ ZEMPLÍN / Tri hodiny sa prehrabávali v zapáchajúcich odpadkoch a mali z toho radosť. Dobrovoľníci v Snine sa rozhodli pomôcť pri analýze odpadu z domácností. Ručne triedili všetko, čo do smetných košov vysypali miestni obyvatelia. Pomáhala aj samotná primátorka mesta. Hoci Slovensko za ostatné dva roky zvýšilo objem separácie o štvrtinu, podľa odborníkov v porovnaní so škandinávskymi krajinami máme ešte čo dobiehať.
Rozbor bol zameraný na obsah smetných košov obyvateľov rodinných domov a bytoviek. Na mieste boli aj dobrovoľníci, ktorí sa musia medzi odpadkami doslova prehrabávať. "Chcem vedieť, aký je reálny stav, v čom občania robia chybu," vyjadril sa dobrovoľník Viliam Bartuš. "Je pravda, že väčšina z nás hovorí, že separujeme odpad, tak táto aktivita je naozaj dobré zrkadlo na to, aby sme videli, že ako ho separujeme," povedala Daniela Galandová, primátorka mesta Snina.
Cieľom analýzy bolo zistiť, čo všetko by sa dalo ešte vytriediť a nemuselo by skončiť na skládkach. Išlo hlavne o plasty, tetrapaky, oblečenie či sklo. Hoci sa Slováci za posledné dva roky v separovaní zlepšili, objem odpadu na skládkach sa za rovnaké obdobie zvýšil o takmer 50 percent. "Inými slovami- ľudia môžu mať vytvorené podmienky na separáciu, ale kým na Slovensku bude chýbať tá koncovka, ktorá ten odpad spracuje ako druhotnú surovinu, dovtedy bude na Slovensku veľký problém s nastavením odpadového hospodárstva," poznamenal Michal Kaliňák, hovorca ZMOS.
Aj z tohto dôvodu v porovnaní s inými krajinami v separovaní zaostávame. "Celá Škandinávia je mimoriadne nastavená na priateľstvo voči životnému prostrediu a tá separácia je tam oproti Slovensku na astronomicky vysokej úrovni," dodal Kaliňák.