Konšpirácie a falošné správy o koronavíruse na slovenských školách. Výsledky prieskumu sú desivé

BRATISLAVA / Výsledky najnovšieho prieskumu medzi učiteľmi slovenských základných škôl vyvolali miestami až zdesenie. Napríklad - traja z desiatich si myslia, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie ľudí. Nebezpečenstvo konšpirácií a falošných správ je však celospoločenské. Zužovať tento problém len na učiteľov by bolo nespravodlivé.

Ohromný rozmach technológií spôsobil, že mnohí ľudia, aj vzdelaní, sú zmätení zo záplavy dennodenných podnetov a informácií. Pravda sa mieša s falošnými správami a skúsení konšpirátori to dokážu zneužiť. "Na zasievanie nedôvery, na oslabovanie súdržnosti v spoločnosti," povedal odborník na propagandu Daniel Milo.

Jedným z najaktívnejších členov vlády v tejto oblasti je šéf diplomacie Korčok. Podľa neho štát musí rýchlo a systematicky zareagovať, a brániť základy demokracie. Konšpirátori totiž majú náskok a vidieť to okrem iného aj pri rôznych hlasovaniach. "Systém, ktorý sme doteraz mali nastavený na Slovensku v tejto oblasti, nebol dostatočný," skonštatoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Lekár a poslanec Raši poukazuje najmä na konšpirácie, ktoré sú nebezpečné pre zdravie. Všimol si paradox, že niektorí ľudia veria chirurgom, avšak bezdôvodne spochybňujú virológov, či epidemiológov. "Očkovanie proti mnohým smrteľným chorobám, tam nemáme opravný termín. Môže sa stať, že keď si nedáte dieťa zaočkovať, môže vám na to ochorenie zomrieť," vyjadril sa poslanec NR SR a lekár Richard Raši.

Profesor Jozef Masarik je jadrový fyzik s medzinárodným kreditom. Viac ako pôsobenie priemerných šarlatánov na pokútnych stránkach ho trápi to, že hoaxy podporujú aj niektorí ľudia, ktorí majú formálne vzdelanie. "Je to tak možno v ľudskej podstate, že chcem byť populárny, chcem sa presadiť, tak šírim veci, ktorým možno ani sám neverím, sú to nezmysly," povedal jadrový fyzik Jozef Masarik.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva školstva Ľudovíta Paulisa je jedným z riešení aj to, aby seriózni vedci oveľa častejšie vystupovali na verejnosti a popularizovali svoje poznatky ľudovejším jazykom. "Vedieť vysvetliť aj v jednoduchších termínoch aj tomu, kto nie je v tej problematike doma, že o čo sa jedná a tým pádom budú ľudia zorientovanejší," dodal Ľudovít Paulis, štátny tajomník pre vedu.

Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že najúčinnejšou ochranou proti falošným správam je kvalitné vzdelávanie od najmenších detí až po vysoké školy. Vzorom by nám mohla byť napríklad vyspelá Škandinávia.