Prečo pribúdajú obete koronavírusu aj medzi mladšími ľuďmi? Opýtali sme sa lekárov

BRATISLAVA / Spýtali sme sa lekárov, prečo pribúdajú obete koronavírusu aj medzi mladšími ľuďmi. Zároveň hovoria, že stále nemajú stopercentné odpovede, prečo jeden človek v rovnakom veku s rovnakou diagnózou zvláda ochorenie horšie a iný lepšie. Vďaka zisteniu patológov sa zefektívňuje liečba a zaujímavé informácie prezradil aj pán profesor Krčméry.

Lekár Peter Sabaka z kliniky infektológie a geografickej medicíny UNB zažil vyliečenie no žiaľ aj úmrtia covid pozitívnych pacientov. Ľuďom argumentujúcim tým, že viac ľudí zomrie na infarkt, odkazuje toto: "Áno, samozrejme, veľa ľudí zomiera na infarkty, veľa ľudí zomiera na rakovinu, ale infarktom ani rakovinou sa nenakazíte z minúty na minútu."

Rovnako patológ tvrdí, že mnohí ľudia napriek svojim diagnózam roky zvládali rôzne virózy, no túto nie. "To boli choroby, s ktorými ten človek žil, na ktoré sa v určitom časovom priestore liečil a tá koronavírusová infekcia v podstate toho človeka zabila niekde medzi ôsmimi - desiatimi dňami," uviedol hlavný koroner SR Michal Palkovič. 

Veková štruktúra obetí sa posúva. "Spektrum priemerného veku sa posúva nižšie, v tej prvej vlne sme mali priemerný vek 80 rokov a v tej druhej vlne máme 70 rokov, s tým, že posledné týždne v októbri sa nám zase posúva ten vek ku 67-65 rokom," priblížil Palkovič. 

"Máme kopu ľudí aj v strednej generácii, a to som sa pýtal kolegov, áno, skutočne zomierajú. Sú dve vysvetlenia, ale ani jedno nie je dokonalé. To prvé vysvetlenie, to, čo som vám povedal, že presne nevieme, nevidíme do tých pacientov, môžu mať v tom čase taký pokles imunitného systému, že proste ten vírus ich zlikviduje. Druhá vec je, že môžu mať takú diagnózu, o ktorej my nevieme. To znamená, my keď sa pýtame, či pacient zomrel na A alebo na B, alebo na C, niekedy musíme napísať, že pacient zomrel na A + B + C," vysvetlil profesor Vladimír Krčméry, lekár a odborník na tropickú medicínu. 

Prečítajte si tiež

ONLINE: V druhom kole otestovali viac ako dva milióny ľudí, menej ako percento z nich bolo infekčných

​

Aj poznatky patológov pritom výrazne pomáhajú lekárom zefektívniť liečbu. Odborníci ale varujú - nestačí len sledovať počet úmrtí. Potom vidíme len špičku ľadovca, ktorý je obrovský. "To je možno 100-200 mŕtvych, ale my nevidíme, že tá epidémia nám plní tak nemocnice, že sa tam nedostanú pacienti s inými diagnózami, to je sekundárna mortalita a terciálna mortalita je ešte horšia. Tým, že chátra ekonomika, tým sa prestanú generovať zdroje pre celospoločenské zdravotnícke programy," poznamenal Krčméry 

"Čím bude viac hospitalizovaných pacientov s respiračnými príznakmi, takéto lôžka budú vyblokované pre pacientov, ktorí možnože prichádzajú s odvrátiteľnými chorobnými starosťami, ktoré by sa dali zvládnuť, ale tým, že to lôžko je obsadené, tak takúto poskytovanú zdravotnú starostlivosť nebude im možné poskytnúť, a to je najväčšie riziko, s ktorým dennodenne nemocnice bojujú," skonštatoval Palkovič.  

Profesor Krčméry tvrdí, že treba najmä zvládnuť prichádzajúcu chrípkovú sezónu. "Neverím v tretiu vlnu koronavírusu, ale verím v nebezpečenstvo prechodu alebo splývania druhej vlny s chrípkovou epidémiou. My potrebujeme most. Most, ktorý nás premostí medzi súčasnou pandémiou a príchodom očkovacej látky a na to, aby sa ten most rýchlejšie posúval, rýchlejšie staval, je niekoľko opatrení. Jednou z nich je plošné testovanie, prevencia mortality, očkovanie paradoxne proti chrípke a pneumokokom," povedal Krčméry. 

Hoci vakcíny tento rok stále nevykryli záujem, lebo dovozcovia taký dopyt nečakali, je to na tom vraj aj niečo pozitívne. "Ten vzťah voči očkovaniu sa začína meniť, to je dobrá správa," dodal Krčméry. 

​