Oľga Feldeková: Za muža som si zobrala draka

Feldeková dúfa, že sa jej splní detský sen a bude lietať na metle

Ako uviedla, ešte aj dnes má doma odloženú metlu, o ktorej svojim vnučkám hovorí, že raz nastane čas, kedy na nej vzlietne. "Už menej teraz túžim byť neviditeľná, lebo dospelý človek má strach, že sa dozvie veci, ktoré ani nechce vedieť, ale dieťaťu je to všetko jedno," konštatovala.

Medzi prvými knihami, ktoré sa jej ako malej dostali do rúk, boli Dobšinského rozprávky písané ešte v archaickom jazyku. "Ja som vtedy rozprávkam verila. Verila som, že sú strigy a nadpozemské bytosti," povedala s tým, že kým zaspala, triasla sa od strachu. Podotkla, že jej deti už v takéto bytosti neverili, ale tiež vyrástli na rozprávkach a najradšej mali hrôzostrašné. "To chcú teraz aj moje vnučky, čiže od stríg sa dostávame k všelijakým únosom lietadiel."

Feldeková prezradila, že ako dieťa milovala rozprávky o princeznách, ktoré boli manželkami drakov a prišli ich zachrániť junáci. So smiechom poznamenala, že ako malá presne nechápala, prečo sa princezné búria, keď ich prišli vyslobodiť od drakov, ktorí sa o ne starali. "Veď mať draka za muža mohlo byť celkom príjemné." Ako 17-ročná toto svoje presvedčenie rozprávala svojmu budúcemu manželovi, spisovateľovi Ľubomírovi Feldekovi, ktorý jej povedal, že pokiaľ si ho vezme, tak bude mať doma tiež podobného draka.

Život so spisovateľom prináša Feldekovej okrem iného aj večerné čítania v posteli. Ako prezradila, manžel jej číta všetko zo svojej produkcie a sleduje, či jej náhodou neklipkajú oči. "Musím byť stále v pozornosti, lebo by sa urazil." Spisovateľka najprv prečítané poriadne vynachváli a až potom opatrne pripomienkuje. "Niekedy manžel poslúchne, niekedy sa nahnevá, ale väčšinou nemám až také výhrady."