Protiepidemiologické povstania na Slovensku nie sú ničím výnimočným. Mali sme ich dávno pred koronavírusom

BRATISLAVA / Epidémie a pandémie sužujú ľudstvo odjakživa. A dá sa povedať, že aj odjakživa ich sprevádza šírenie fám, konšpiračných teórií a hoaxov. Niekedy to vyústilo až do nepokojov a povstaní. Prečítajte si rozhovor s etnologičkou Zuzanou Panczovou.

Na Slovensku epidémia koronavírusu nebola jediná. Potvrdzuje to aj výskum etnologičky Zuzany Panczovej, ktorá sa zamerala na konšpiračné teórie v obdobií cholerovej pandémie na Slovensku. Podľa Panczovej existuje viacero dôkazov ako sa šírili dezinfomácie ruka v ruke s povstaním. "Bolo zapríčinené aj odporom ľudí, ktorej vtedajšia moc použila na to aby sa pokúsila zastaviť šírenie epidémie," povedala etnologička. Krvavé povstanie malo veľa obetí a do ulíc bola povolaná armáda.

Odkiaľ sa dezinformácie zobrali?

Napriek tomu, že v minulosti extistovali oveľa menšie možnosti komunikácie ide podľa etnologičky o sprisahanie. "Politické sprisahania existovali už od antického Ríma. Keď existovali sprisahania, existovali aj sprisahanecké teórie, respektíve konšpiračné teórie, že niekto niečo chystá," opísala odborníčka. Začiatkom 18.storočia, s vypuknutím Francúzskej revolúcie, už existujú  záznamy o prvých globálnych konšpiračných teóriach o ovplyvňovaní globálnej politiky. "Objavuje sa myšlienka nastavenia globálneho poriadku, o snahe rozbiť tradičnú spoločnosť, tradičnú rodinu. Tak vznikajú mnohé témy, ktoré sa recyklujú dodnes," dodala etnologička. 

Cholera a dnešok

Etnologička nachádza niekoľko paralel medzi epidémiou cholery a dnešnou epidémiou koronavírusu. "Napríklad to, ako si ľudia vysvetlovali karanténu, uzavretie hraníc, dezinfekciu studní, používanie Bizmutového prášku vysvetlovali si to aj tým, že žiadna epidémia neexistuje a všetko si to vymysleli páni len na to, lebo v skutočnosti ich chcú otráviť. Bola taká konšpiračná teória, že panovník sľúbil sedliakom, že šlachtu pripraví o časť ich majetkov a rozdá ju sedliakom, akurát, že šlachta práve túto informáciu skrýva a preto chce ľudí zabiť aby  sa nedomáhali svojich práv,"  informovala odborníčka na konšpiračné teórie. Panczová situáciu opisuje k prejavom zúfalstva sociálnej situácie. V tom období bola veľká neúroda a epidemiologické opatrenia boli pomerne tvrdé a nie všetky opatrenia zaberali. 

Sila príbehu

V situáciach, kedy ľudia nemajú dostatok informácií a je im ublížené potrebujú podľa Panczovej nájsť vinníka. "Je to taká prirodzená snaha ľudí a náhoda je častokrát ako vysvetlenie nedostačujúca. Tie konšpiračné teórie častokrát nie sú jednoduché príbehy, častokrát je to zložitý systém rôznych vysvetlení. Spája ich to, že častokrát ponúkajú lepší príbeh ako to, čo ponúka napríklad oficiálna autorita alebo nejaký lekár," uviedla etnologička. Konšpiračné teórie tak existovali, existujú aj budú existovať. Nachádzajú sa napríklad aj v každého mysli, kedy si v prípade konfliktov začneme vymýšľať súvislosti aj tam, kde nie sú.

​