11°
Bratislava
Matovič sa stal premiérom, Slovensko zasiahla pandémia aj čistky medzi sudcami. Takýto bol rok 2020 na Slovensku
Matovič sa stal premiérom, Slovensko zasiahla pandémia aj čistky medzi sudcami. Takýto bol rok 2020 na Slovensku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rok 2020 je na konci a Slovensko poznačil vo veľkej miere. Udalosťou roka sú určite parlamentné voľby, ktoré vyhralo OĽaNO a premiérom sa stal Igor Matovič. Život na Slovensku vo veľkom ovplyvnila aj koronakríza a rovnako aj čistky medzi sudcami a zásahy NAKA v radoch policajných funkcionárov.
Parlamentné voľby
29. februára 2020 sa na Slovensku konali parlamentné voľby, ktoré vyhralo OĽaNO na čele si Igorom Matovičom. Ten voľby vyhral aj spomedzi všetkých mien, keď získal takmer pol milióna hlasov (498 740). Na Slovensku sa skončila dvanásťročná éra strany Smer-SD. Do parlamentu sa nedostali KDH ani SNS. Koalícia strán PS Spolu, ktorá išla do volieb s masívnou kampaňou rovnako zostala pred bránami parlamentu.
Vládnu koalíciu OĽaNO vytvorilo s SaS, Sme rodina a Za ľudí.
Voľby 2020: OĽaNO
Výsledky parlamentných volieb ovplyvnili aj odchod Petra Pellegriniho a ďalších poslancov zo strany Smer-SD. V júni ohlásili vznik novej strany Hlas-Sociálna demokracia.
Koronakríza na Slovensku
Všetky udalosti na Slovensku v roku 2020 zatienila koronakríza. 6. marca na tlačovej konferencii oznámil vtedajší premiér Peter Pellegrini prvý potvrdený prípad na Slovensku. Išlo o 52-ročného muža z bratislavského kraja. Nemal cestovateľskú anamnézu, jeho syn sa ale vrátil z Benátok. Na druhý deň diagnostikovali aj jemu covid-19 a oficiálne sa stal pacientom 0 na Slovensku.
Už 6. marca boli prijaté prvé opatrenia. Od 15. marca, kedy sme mali na Slovensku 61 pozitívnych prípadov, bol vyhlásený vládou Petra Pellegriniho núdzový stav. Od 12. marca sa zakázali všetky športové podujatia, hromadné podujatia. Od 16. marca (72 prípadov) sa uzavreli maloobchodné prevádzky a zavreli sa školy. 21. marca prebral vládu Igor Matovič, na Slovensku bolo 178 pozitívnych pacientov.
Kontrola skladu Štátnych hmotných rezerv, ktoré majú zabezpečovať zásobu ochranných zdravotníckych pomôcok ukázala, že sklad je prázdny. Okamžite odvolali šéfa ŠHR Kajetána Kičuru, ktorého neskôr obvinili z korupcie. V jeho trezore pri prehliadke našli zlaté tehličky.
Prvú obeť koronavírusu zaznamenalo Slovensko 30. marca. Bol ním 60-ročný muž, ktorý zomrel krátko po prepustení z nemocnice. Počas Veľkej noci vláda zakázala presúvanie sa medzi okresmi. V prvý deňopatrení nastal na celom Slovensku, no hlavne na ceste do Bratislavy kolaps. Policajti kontrolovali pracovné povolenia, ktorými sa ľudia preukazovali na ceste z okresu do okresu.
Doprava na Slovensku zostala paralyzovaná. Takto to vyzerá v prvý deň obmedzení
22. apríla sa začali uvoľnovať opatrenia. Stále boli zavreté školy. 1. júna sa otvorili pre prvý stupeň základných škôl a materské školy. 22. júna Igor Matovič oznámil, že na posledný týždeň pred prázdninami sa otvára aj druhý stupeň základných škôl a stredné školy.
Leto bolo pre Slovensko "voľné", žiadne opatrenia neboli prijaté a mohlo sa aj cestovať. Veľké množstvo Slovákov využilo leto na cestovanie, najmä do Chorvátska.11. augusta pritom minister zdravotníctva Marek Krajčí oznámil, že na Slovensko prišla druhá vlna koronavírusu (počet pozitívnych bol 2 690).
3. septembra vláda a konzílium odborníkov zaviedli tzv. semafor okresov. V červených neodporúčali žiadne hromadné podujatia a opatrenia boli prísne. Prvými rizikovými červenými okresmi boli Bratislava I. a Michalovce, postupne pribudla celá Bratislava aj región Oravy.
1.októbra bol vyhlásený núdzový stav na dobu 45 dní. Do platnosti vstúpili nové opatrenia týkajúce sa cestovania, nosenia rúšok a hygienických opatrení pre prevádzky. 7. októbra sme prvýkrát prekonali hranicu tisíc nových pozitivínych prípadov za deň.
15.októbra sme prekonali hranicu dve tisíc pozitívnych za deň. Krátko na to ohlásil pozitívny nález aj Marian Kotleba. Kvôli nemu pretestovali celý parlament.
24. októbra začal na Slovensku platiť zákaz vychádzania, okrem cesty do práce alebo na nákup životne potrebných vecí v okolí bydliska. V tento deň sme mali na Slovensku 43 843 potvrdených prípadov. Na Orave a v Bardejove sa začalo s pilotným testovaním. O týždeň neskôr, na Dušičky sa už testovalo celé Slovensko.
Začiatok celoplošného testovania sprevádzali kapacitné problémy. Nakoniec bolo počas prvého kola otestovaných antigénovými testami 3 625 332 ľudí, z toho bolo infekčných 38 359. Opatrenia boli voľnejšie len pre tých, ktorí boli negatívni a preukazovali sa certifikátom.
Deň 1: Celoplošné testovanie - naprieč Slovenskom
O týždeň neskôr sa testovalo už len v tých okresoch, ktoré mali nad 0,7 % pozitívnych prípadov. V druhom kole otestovali 2 044 855 ľudí, infekčných bolo 38 359. Igor Matovič pred celoplošným testovním sľuboval, že po ňom sa opatrenia uvoľnia. Nestalo sa tak. Približne od tohto času to začalo v koalícii vrieť. Najmä medzi ministrom hospodrástva Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. Matovič stále kritizuje aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorej vytýkal, že nepodporila celoplošné testovanie a deň pred prvým celoplošným testovaním uviedla, že by malo byť dobrovoľné.
Matovič po celoplošnom testovaní uviedol, že sa radil s niekoľými vedcami a odborníkmi, ktorí mu aj celoplošné testovanie antigénovými testami schválili. Matovič chcel, aby sa celé Slovensko ešte trikrát pretestovalo pred Vianocami. Na výzvy televízie JOJ, aby odborníkov menoval, povedal, že tak urobí až v čase, kedy bude atmosféra na Slovenska kľudná.
Tretie kolo testovania bolo na programe 21. novembra.Testovanie prebehlo v 458 mestách a obciach, v ktorých bolo v poslednom testovaní viac ako 1 % pozitívnych prípadov. Za prvý deň bolo otestovaných 68 888 ľudí, z nich malo pozitívny výsledok 1 366, čo je 1,98 %. 26. novembra presiahol celkový počet pozitívne testovaných osôb PCR testami hranicu 100 000.
December bol na Slovensku, čo sa týka koronakrízy doslova turbulentný. 14. decembra ministerstvo pôdohospodárstva informovalo, že minister Ján Mičovský je pozitívny na covid-19.
17. decembra vyzval Igor Matovič Richarda Sulíka, aby podal demisiu a urobil to ešte do Vianoc. Sulík zareagoval, že sa na také nič nechystá.
Ešte v ten večer sa stretli koaliční lídri, len bez Richarda Sulíka. Na druhý deň premiér oznámil, že má covid-19. Následne na to, sa išli otestovať aj ostatní ministri. Pozitívni boli aj Veronika Remišová, Jaroslav Naď, Eduard Heger či podpredseda pre legislatívu Štefan Holý. Práve on sa krátko pred tým, ako boli pozitívni členovia vlády, vrtáil z Británia. Na to, či absolvoval 14-dňovú karanténu, dodnes neodpovedal a otázkam novinárov sa vyhýbal. Práve on na tlačovej konferencii, na ktorej informovali o nových opatreniach, vyzýval ľudí, aby necestovali za svojimi blízkymi.
Od 19. novembra platia nové opatrenia. Je zákaz vychádzania, obchody aj reštaurácie sú zavreté. Môže sa ale cestovať medzi okresmi a ronvako sú otvorené lyžiarske strediská a hotely. Lyžiari aj návštevníci hotelov sa ale musia testovať. Odbornicí alarmujú a žiadajú, aby na Slovensku začal platiť tvrdý lockdown. Nemocnice kolabujú. Za tvrdší lockdown sa postavili aj Kollár, Remišová, Sulk. Matovič mlčí. Minister zdravotníctva Marek Krajčí chce navrhnúť sprísnenie opatrení od 4. januára.
31.12. pribudlo na Slovensku 12 269 pozitívnych prípadov a 73 úmrtí.
Búrka, Víchrica, Boží mlyn, Judáš
Nebolo mesiaca, kedy počas roka 2020 nezasahovala Národná kriminálna agentúra. Svedčia o tom každomesačné policajné zásahy.
JANUÁR
Bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku v jeho dome v Hamuliakove zadržala v polovici januára polícia. Obvinila ho zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, a to na na základe jeho rozhovoru s exministrom Smeru Jánom Počiatkom o kauze Lemikon. Stretnutie s ním si zaznamenal na skrytú kameru, ktorú mu v pracovni pomáhal nainštalovať Marian Kočner.
FEBRUÁR
Počas akcie pod názvom Tiger zatkli vo februári na Slovensku 24 podozrivých. Polícia zaistila množstvo balení anabolických steroidov a bankových účtov. Vyšetrovateľ napokon obvinil 12 osôb, vrátane policajtov a dve právnické osoby. Organizovaná skupina mala anaboliká dovážať z Činy, spracovať do tabletkovej a injekčnej formy a následne ich predávať cez internet . Preparáty mali zasielať do viacerých krajín Európskej Únie. Za posledné mesiace mali zákazníkom predať viac ako 9000 kilogramov stereoidov.
MAREC
Vyšetrovatelia tímu HMLA zorganizovali veľkú policajnú akciu a zatkli 18 ľudí. Trinásti z nich boli sudcovia bratislavských súdov. Medzi obvinenými je bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, jej sestra, sudkyňa Andrea Haitová a zaistili aj podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú. Polícia ich viní z konania v prospech Mariana Kočnera. Monika Jankovská ešte začiatkom júna napísala list šéfovi NAKA Branislavovi Zurianovi, v ktorom avizovala, že sa chce priznať. Trvalo však ešte takmer pol roka, kým sa k trestným činom na jej osobu pravdivo vyjadrila. Išlo najmä o marenie spravodlivosti, zneužitie právomocí verejného činiteľa a prijímanie úplatku.
APRÍL
NAKA zasahovala v akcii Dobytkár síce prvýkrát začiatkom marca, no razia pretrvávala ešte niekoľko mesiacov. Zásah sa týkal korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti z prostredia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Na úplatky išlo podľa polície dokopy približne desať miliónov eur. Obvinených bolo 19 fyzických a päť právnických osôb, medzi nimi aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch a finančník Martin Kvietik z investičnej skupiny Slavia Capital.
MÁJ
V máji zasahovali kukláči v Malackách. Počas protikorupčnej akcie s krycím názvom Staviteľ skončili v putách dvaja ľudia. Jedným z nich bol aj primátor mesta. Podľa polície bol podozrivý z korupcie. Kukláči mali zároveň zadržať aj spoločníka developerskej firmy Mária Longauera. Ešte začiatkom roka mal primátor mesta cez sprostredkovateľa ponúknuť úplatok developerskej spoločnosti. No nemalo ísť o peniaze, ale o tzv. „výmenný“ obchod.
JÚN
Polícia v júni zasahovala na viacerých miestach, ktoré súviseli s Úradom vlády. Jednou z budov bola aj Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Počas akcie zadržala štyri osoby. V tomto kontexte sa spomína odpočúvanie vládnej siete Govnet. Z informácii priamo od orgánov činných v trestnom konaní má vyplývať, že akciu NAKA vyvolali podozrenia o odpočúvaní štátnej počítačovej siete, ktorú používajú úrady na komunikáciu medzi sebou, napríklad kancelária prezidentky,jednotlivé ministerstvá, ale aj ovv Najvyšší súd.
JÚL
Začiatkom júla NAKA zadržala Norberta Bödöra. Obvinili ho v miliónovej úplatkárskej kauze s agro dotáciami s názvom Dobytkár. Na políciu prišiel v nočných hodinách priamo z dovolenky v Chorvátsku. Z polície už následne smeroval do väzby. U Norberta Bödöra mali končiť úplatky z vybavených agrodotácií cez pôdohospodársku platobnú agentúru.
Pervitín za viac ako dve miliardy eur odhalili colníci v Nitre. Zásielka prišla po známej drogovej trase z Mexika cez chorvátsky prístav Rijeka s cieľom precliť ho na Slovensku, odkiaľ by sa mohol pohybovať voľne v celej Európskej Únii. Jeden a pol tony drogy je historický najväčší záchyt na Slovensku.
Hasiči likvidujú najväčší drogový kontraband na Slovensku, v Nitre
AUGUST
17. augusta skoro ráno zasahovala NAKA v Seredi a ďalších mestách. Pri akcii s názvom Venal 4 urobili 19 domových prehliadok a zaistili laboratórium a chemikálie používané na výrobu metamfetamínu. Razie Venal v Seredi trvajú už niekoľko rokov. Za ten čas už obvinili 56 osôb z prostredia drogovej mafie. Zaistili dve a pol tony tabliet za takmer 5 miliónov eur. Z tabliet by ale vedeli vyrobiť metamfetamín za asi 17 miliónov eur a ďalšie drogy.
SEPTEMBER
14. septembra spustila NAKA akciu s názvom Plevel. Zadržali pri nej aj troch sudcov. Dôvodom boli úplatky za vybavenie rozsudkov alebo za manipulovanie súdnych rozhodnutí. Polícia zadržala predsedkyňu Krajského súdu v Žiline a s obvinením skončil aj bývalý krajský sudca Pavol Polka. V prípade " PLEVEL" obvinili celkovo 11 osôb.
O tri dni neskôr 17. septembra si NAKA odviedla Ľudovíta Makóa. Obvinili ho z násilnej trestnej činnosti. Od roku 2014 bol riaditeľom kriminálneho úradu finančnej správy. Do funkcie sa dostal bez previerky. Už v roku 2018 čelil škandálu pri ktorom malo zmiznúť 300 miliónov eur.
OKTÓBER
22. októbra zadržala NAKA Dušana Kováčika. Šéfovi Úradu špeciálnej prokuratúry pri prehliadke v aute zadržali rôzne dokumenty aj obálku s hotovosťou. Prípad ma podľa infomrácii TV JOJ súvisieť s prepustením údajného šéfa Takáčovcov, Ľubomíra Kudličku. Toho za 100 tisícovú kauciu v roku 2017 špecializovaný trestný súd prepustil na slobodu, pričom špeciálny prokurátor to sťažnosťou nenamietal.
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik skončil v putách
Pre rozsiahlu korupciu skončili ďalší sudcovia v putách aj koncom októbra. Vyšetrovatelia tímu Hmla odviedli podpredsedníčku najvyššieho súdu, sudcu Njavyššeieho súdu, bývalu prokurátorku a terajšiu sudkyňu. Zadržali aj podnikateľa Zoroslava Kollára, kotrý sa objavil na tzv. mafiánskych zoznamoch.
NOVEMBER
Až trinásť obvinených bývalých vysokopostavených policajných funkcionárov. Taký bol výsledok razie s názvom Očistec. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia zadržaných polícia eviduje ako členov zločineckej skupiny. Tú si mal vytvoriť Norbert Bödör s pomocou bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ten mal dosadiť ďalších ľudí na potrebné pozície ako napríklad Petra Hraška za šéfa národnej kriminálnej agentúry. Roberta Krajmera za riaditeľa protikorupčnej jednotky, či Bernarda Slobodníka ako šéfa finančnej polície. Obsadené mali aj ďalšie pozície až po dvoch referentov Národnej kriminálnej agentúry. 13-tich obvinených spája 10 skutkov. Lietajú v nich úplatky do výšky 400 tisíc eur ale aj približne 5 či 10 tisícové úplatky vyplácané každý mesiac.
DECEMBER
Prvého decembra napochodovali policajti do sídla spoločnosti Penta. Zadržali šéfa tejto finančnej spoločnosti Jaroslava Haščáka. Na prehliadku budovy prišiel v ich sprievode no na rukách nemal putá ani si nezakrýval tvár. Podľa finančnikových advokátov ide o 5 rokov sa ťahajúce trestné stíhanie pre skutky spred 15stich rokov, pričom ich klient doteraz plne spolupracoval.
Rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
V septembri celé Slovensko očakávalo rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka, jeo snúbenice Martiny Kušnírovej a podnikateľa Petra Molnára. Špecializovaný trestný súd Mariana Kočnera, Alenu Zsuzsovú a Tomáša Szabóa oslobodil. Podľa súdu nebolo jasné preukázané, že si Kočner objednal vraždu investigatívneho novinára. Oslobodili aj Zsuzsovú, ktorá si ale vypočula právoplatný rozsudok v kauze vraždy bývalého primátora Hurbanova Lászloa Basternáka. Súd jej v tomto prípade vymeral 21 rokov.
Dôkazy nevylučujú účasť na vražde, ale na odsúdenie to nestačí. Takto znela časť rozsudku voči Alene Zsuzsovej vo veci vraždy Jána Kuciaka. Podľa predsedníčky senátu sa defacto nedá vylúčiť, že sa to stalo inak, ako tvrdí obžaloba. Práve preto podľa jej slov nemohli rozhodnúť inak. A to malo prekvapiť aj samotnú Alenu Zsuzsovú.
"Je mi úplne jasné, že tento senát ma uzná vinnou aj bez jediného dôkazu o mojej vine, pretože tlak médií si to tak vyžaduje." Takto uprostred leta v záverečnej reči samotná Zsuzsová predpokladala, čo ju 3. septembra čaká. Ani množstvo verejne známych dôkazov však súdu nestačilo, aby ju označil za vinnú.
Spis má 69 zväzkov. 30 tisíc listov. Napriek tomu ostala výpoveď Andruskóa osamotená ako dôkaz proti Zsuzsovej. Tvrdí súd.Podľa rozsudku nebolo potrebné preukazovať, že to neurobila. Stačilo, že nebol dokázaný opak. Slovo vinná v ňom preto chýba."Oslobodzujúci rozsudok však nie je rozhodnutím o nevine obžalovanej," uvádza sa v rozsudku.
Právoplatný verdikt odvolací NS SR vyniesol nad Miroslavom Marčekom, ktorý sa priznal, že zastrelil Jána Kuciaka, jeho partnerku Martinu Kušnírovú a v roku 2016 aj podnikateľa Petra Molnára. ŠTS ho v apríli odsúdil na 23 rokov väzenia, Najvyšší súd však vyhovel návrhu prokurátora a trest zvýšil na 25 rokov. Jeho bratranca Tomáša Sz., ktorý naopak vinu za spomenuté skutky popieral, odsúdili zatiaľ neprávoplatne na 25 rokov. O odvolaní Tomáša Sz. ako aj prokurátora proti oslobodeniu Mariana K. a Aleny Zs. v kauze vraždy Kuciaka, bude najvyšší súd rozhodovať v budúcom roku.
Kauza Zmenky
Viacnásobne stíhaný podnikateľ Marian Kočner si v roku 2020 na súdoch v mediálne sledovaných kauzách vypočul odsudzujúci aj oslobodzujúci rozsudok. Za vinného ho uznal senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) ešte vo februári v kauze známej ako televízne zmenky. Súd sa v tomto prípade stotožnil s tvrdením prokuratúry, že zmenky v hodnote takmer 70 miliónov eur, ktorých vyplatenia sa obžalovaný pôvodne domáhal v občianskoprávnom konaní, boli sfalšované. Zároveň Marianovi K. ako aj spoluobžalovanému bývalému riaditeľovi TV Markíza Pavlovi Ruskovi uložil tresty vo výmere 19 rokov väzenia.
Očakávalo sa, že kauza zmenky sa tento rok uzavrie aj právoplatne, keďže Najvyšší súd SR (NS SR) dvakrát vytýčil termíny verejného zasadnutia, na ktorom mal rozhodovať o odvolaniach obžalovaných aj prokurátora. Prvý dvojdňový termín však súd zrušil pre pandemickú situáciu, druhý sa nakoniec neuskutočnil pre absenciu Pavla Ruska. Ten tvrdil, že sa na pojednávanie nie je schopný dostaviť pre následky, ktoré mu spôsobil kyselinou pri útoku neznámy páchateľ. Súd nakoniec rozhodol o jeho vzatí do väzby. Ďalší termín verejného zasadnutia je v tejto veci vytýčený na 12. a 13. januára budúceho roka.
Pavol Rusko prichádza na Najvyšší súd
Smrť Milana Lučanského
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský sa 29.12. pokúsil o samovraždu v ústave na výkon väzby v Prešove. V kritickom stave ho previezli do prešovskej nemocnice. Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že bol v kóme. 30. decembra Lučanský zomrel.
51-ročný generál Lučanský sa narodil v Poprade, v polícii strávil skoro 30 rokov. Dlhoročný operatívec sa venoval boju proti mafii 90-tych rokov, neskôr objasňoval vraždy spojené s Mikulášom Černákom či popravu podnikateľa Jána Kubašiaka. Vystriedal viacero funkcií v Úrade boja proti organizovanej kriminalite.
Počas vlády Ivety Radičovej zo zboru na chvíľu odišiel, aby sa napokon vrátil ako prvý policajný viceprezident a neskôr šéf policajnej inšpekcie. Po vražde Jána Kuciaka a odchode Tibora Gašpara sa postavil na čelo slovenskej polície. Štyri mesiace pred svojou smrťou odišiel z policajného zboru a krátko na to čelil po policajnej akcii Judáš obvineniam spojeným s úplatkami.
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
