Matovič sa vzdá titulu, len ak to spraví Gröhling
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Študentská rada vysokých škôl opäť vyzvala premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa vzdal svojho magisterského titulu tak, ako sľúbil.
Rakúska ministerka práce Christine Aschbacherová odstúpila po tom, ako sa ukázalo, že zrejme podvádzala pri získaní svojho akademického titulu. Študentská rada vysokých škôl v pondelok opäť vyzvala premiéra Igora Matoviča, aby sa vzdal svojho magisterského titulu tak, ako sľúbil. Podobné problémy mali aj predseda parlamentu Boris Kollár, minister školstva Branislav Gröhling, poslankyňa Petra Krištúfková a bývalý šéf parlamentu Andrej Danko.
Premiér Matovič po výzve na vrátenie svojho titulu vyhlásil, že urobí presne to isté, čo minister školstva, teda Branislav Gröhling z SaS. "V prípade školstva je veľmi správne sa inšpirovať postojmi ministra školstva. Takže, keďže sme v tom s pánom ministra školstva spolu, urobím presne to isté, čo urobí pán minister školstva," prízvukoval Matovič.
Študentská rada vysokých škôl vyzvala Matoviča, aby sa vzdal magisterského titulu
Ako v tlačovej správe informovala podpredsedníčka ŠRVŠ pre vzťahy s verejnosťou Ema Petriková, výzvu mu zaslali minulý týždeň. K listu pripojili aj predpripravené tlačivo, ktoré postačuje podpísať, osvedčiť podpis a poslať rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave. „ŠRVŠ chápe náročnosti aktuálnej situácie, ako aj pracovnú zaneprázdnenosť predsedu vlády. Na druhej strane však stojí frustrácia spoločnosti a dlhoročný boj s nečestnými praktikami na akademickej pôde. Igor Matovič má preto možnosť ísť príkladom a ukázať, že si stojí za slovom a titulu sa vzdá, keďže ho nezískal na základe vlastnej práce,“ objasnila Petríková.
Zároveň poznamenala, že študentská rada bude vyzývať a oslovovať aj ďalšie verejne činné osoby, ktorých sa to týka, aby sa z úcty k vysokoškolskému vzdelávaniu a poctivým študentom vzdali svojich titulov. Poukázala tiež, že k vyvodeniu politickej zodpovednosti v súvislosti so záverečnými prácami zatiaľ na Slovensku pri žiadnej z káuz neprišlo. Preto žiadajú aspoň vyvodenie osobnej akademickej zodpovednosti formou vzdania sa titulu.
Matovič mal vo svojej diplomovej práci odpísať dve knihy a v roku 1998 ju odovzdať ako svoje dielo. Premiér vtedy vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedol, že by pre medializované informácie o jeho diplomovke mal prísť o titul. Doplnil, že zo svojej funkcie odstúpi „hneď, ako splní všetko, čo ľuďom pred voľbami sľúbil“. Na záver sa ospravedlnil všetkým poctivým študentom, ktorí dokázali vyštudovať bez jediného odpisovania, našepkávania a iných „fintičiek“.
Pochybné záverečné práce mali mať aj Kollár s Gröhlingom
Problém so záverečnou prácou mal aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). Gröhling mal získať svoj magisterský titul pochybným spôsobom, keďže jeho diplomová práca je podľa média kompilátom s prvkami plagiátu. Gröhling uviedol, že sa titulu nevzdá pre svoju prácu, keďže pre titul chodil do školy päť rokov a absolvoval jednotlivé skúšky a štátnice. „A ak boli nejaké pochybnosti v rámci mojej prace, kde neboli správne citácie alebo ostatné náležitosti, je mi to veľmi ľúto, ale podľa smernice, ktorá bola v rámci vysokej školy, som splnil všetky kritéria, ktoré tam boli stanovené,“ povedal Gröhling .
Na kauzu Kollárovho titulu upozornil líder mimoparlamentnej strany Spolu - občianska demokracia Juraj Hipš 23. júna. Informoval, že Kollár mal svoj titul magistra na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici získať po tom, ako do svojej diplomovej práce okopíroval celé strany. Najviac strán mal skopírovať od svojho školiteľa Jozefa Minďaša. Kollár v reakcii na to v piatok 26. júna vyhlásil, že kým bude v politike, nebude používať titul magister. Zároveň predložil do parlamentu návrh na svoje odvolanie. Poslanci Národnej rady SR ho nakoniec neodvolali, keďže za návrh hlasovalo päť poslancov, pričom na tento účel je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu všetkých členov zákonodarného orgánu, teda minimálne 76.