Pre priskorú ťažbu dreva lesníci zničili cesty do prírody

BRATISLAVA / Počas pandémie sa počet ľudí v našej prírode výrazne zvýšil. A to aj v lesoch, kde z času na čas prebieha ťažba dreva. Aby však ťažké lesné stroje nezničili lesné chodníky, či cyklotrasy, zvyčajne zvyknú lesní hospodári počkať na prvé mrazy, aby pôda poriadne zamrzla. Nie ale všade.

Podľa všetkého sa počas pandémie návštevnosť prírody a najmä lesov zdvojnásobila až strojnásobila. "Konkrétne u nás oproti minulému roku sme zaznamenali zhruba trojnásobne vyšší počet ľudí a je to aj vďaka pandémii," povedal zamestnanec mestských lesov Bratislava Marek Páva.

"Jednoznačne môžeme hovoriť o tom, že hustota sa rapídne zvýšila počas pandémie," konštatuje expertka na životné prostredia z mimoparlamentnej strany Spolu Tamara Stohlová.

Potvrdzujú to aj ľudia, že za posledný rok chodia do prírody častejšie. Je to trend na celom území Slovenska. A v čase obmedzenej mobility je to jedna z mála možností, a zároveň aj zdravá možnosť. "Práve v súčasnej pandémii naozaj je potrebné zdôrazniť, že ľuďom to robí dobre, môžu to robiť bezpečne, robí to dobre ich imunite, aj tomu psychickému zdraviu," uviedla Stohlová.

Tomuto náporu sa však nie všade na Slovensku dokázali prispôsobiť.  "Lesní hospodári stoja pred neľahkou úlohou zosúladiť ťažbu dreva a rekreáciu vo svojich lesoch," myslí si Jakub Mrva z občianskeho združenia Iniciatíva naše Karpaty.

A aj keď lesohospodári zvyčajne ťažbu dreva bežne plánujú v zimných mesiacoch, keď je pôda zmrznutá, v tomto roku sa im podarilo zdevastovať cyklotrasy a lesné chodníky v okolí Bratislavy.  "Pretože sa realizoval v tom najnevhodnejšom termíne, keď bola pôda podmáčaná a stali sa turistické chodníky nepriechodné na niekoľko mesiacov," pokračuje Mrva.

Tohoročný december bol mimoriadne teplý a vlhký, ale pokiaľ by s ťažbou počkali do prvých mrazov, nemuselo to dopadnúť inak a podľa Mrvu mohla byť ťažba o pár týždňov posunutá.

Dobrým príkladom ako ťažiť drevo a pritom brať ohľad na turistické chodníky a cyklotrasy, sú bratislavské mestské lesy.  Mestské lesy v Bratislave však už dlhodobejšie menia svoj pôvodný účel. Ťažba dreva už nie je prioritou, ale rekreácia a šport obyvateľov.  "Na prvom mieste robiť vhodné podmienky na pešiu turistiku, na behanie, na cyklistiku, prechádzky v lese," informoval Páva.

Znížili výrub o dve tretiny a v polovici lesov neťažia vôbec. Môžu si to dovoliť. Podľa Mrvu hlavné mesto na to vyčleňuje aj finančné prostriedky, ktoré kompenzujú tú ťažbu. 

Vedeniu mesta je presvedčené, že lesy im to vrátia mnohorakým spôsobom. "Vedia nám byť veľkou pomocou pri adaptácii na klimatické zmeny, zadržia uhlík...pomáhajú nám zvládať a predchádzať prívalovým povodniam," uzavrela Stohlová.