Výbor vypočul všetkých kandidátov na špeciálneho prokurátora, voľba prebehne na 23. schôdzi parlamentu

BRATISLAVA / V utorok pokračovalo na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR (NR SR) verejné vypočúvanie kandidátov do funkcie špeciálneho prokurátora. O post sa uchádzajú prokurátori Ján Šanta, Vasiľ Špirko, Peter Kysel a advokát Daniel Lipšic. Voľba nového špeciálneho prokurátora by mala prebehnúť na 23. parlamentnej schôdzi. Na poste špeciálneho prokurátora mal do jari tohto roku pôsobiť Dušan Kováčik, momentálne je však väzobne stíhaný pre korupčnú trestnú činnosť.

Šanta: Chýbajúca kontrola je jedna z vecí, ktorá spôsobila zlyhanie Dušana Kováčika 

Chýbajúca kontrola je jedna z vecí, ktorá spôsobila zlyhanie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výberom Národnej rady SR to povedal Ján Šanta, kandidát na špeciálneho prokurátora. Pripomenul, že jediným kontrolným subjektom špeciálneho prokurátora je generálny prokurátor. „Keby si ten plnil svoje povinnosti dôslednejšie, určite by mnohým veciam predišiel,“ doplnil Šanta, ktorý nepochybuje o tom, že nový generálny prokurátor Maroš Žilinka bude špeciálneho prokurátora kontrolovať.

Prečítajte si tiež

Prokurátor Ján Šanta pre TV JOJ: Antigénový test ukázal hraničné hodnoty

​

Šanta hovoril aj o kontrole Radou prokurátorov SR. Navrhol, že rada by mala využiť svoju kompetenciu a predvolať si špeciálneho prokurátora a rovnako pripustil aj legislatívnu zmenu rady. Uchádzač je aj za zákonnú zmenu, ktorá by zakotvila povinnosť špeciálneho prokurátora minimálne raz ročne zodpovedať za výsledky svojej práce napríklad pred ústavnoprávnym výborom alebo v pléne parlamentu. Potrebné je podľa Šantu zmeniť aj výberový proces nových prokurátorov na Úrad špeciálnej prokuratúry. „Po 16 rokoch činnosti môžeme povedať, že existovalo obdobie možno niekoľko mesiacov, keď sme boli plne obsadení,“ zdôraznil Šanta.

Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) povedal, že podľa jeho informácií je personálna poddimenzovanosť ÚŠP veľmi vážna a spýtal sa Šantu, či to neohrozuje plnenie úloh úradu. „Je to iba o tej personálnej poddimenzovanosti, alebo sú aj iné dôvody, napríklad, že si tam ľudia nerobia svoju prácu dobre? Alebo je medzera v legislatíve?,“ doplnil otázku Vetrák.

„V tejto situácii, v ktorej sme sa ocitli, musíme siahať na dno svojich síl. Ja si neviem predstaviť, aby som skončil pracovnú dobu, že o 7:00 nastúpim a o 15:00 skončím,” vysvetlil Šanta. Tvrdí, že na spisoch pracuje doma, a to aj cez víkendy. Vetrák ďalej prečítal otázku, ktorú poslancom zaslala Nadácia Zastavme korupciu, v ktorej sa píše, že sa údajne nedôsledne riešia niektoré predražené a pochybné eurofondové projekty. Šanta pri tejto téme skritizoval trestný proces na Slovensku, ktorý je podľa neho preformalizovaný.

Kandidát odpovedal aj na otázku poslanca Ondreja Dostála (SaS) o organizačných zmenách na ÚŠP, ktoré predstavil generálny prokurátor Žilinka. Podľa jeho návrhu by malo prestať existovať samostatné oddelenie extrémistickej kriminality a zlúčiť by sa malo v novovzniknutom oddelení, ktoré sa bude venovať organizovanej kriminalite, medzinárodnej kriminalite, terorizmu a extrémizmu. Šanta na to reaguje, že prokurátori nie sú rovnomerne zaťažení, niektorí majú 600-zväzkové spisy a iní majú jednozväzkové spisy. Cieľom generálneho prokurátora je podľa kandidáta efektivita a vylučuje, že by sa zlúčením malo oslabiť alebo znížiť vyšetrovanie trestných činov extrémizmu.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) chce vysvetlenie praktického dopadu týchto zmien. „Stále bolo, je a bude oddelenie extrémizmu. To sa stáva súčasťou odboru všeobecnej kriminality. Nič sa nestráca, nemení, neoslabuje,” zdôraznil Šanta a doplnil, že o zmenách bude aj tak rozhodovať vláda SR. Šeliga sa tiež opýtal, či zmena nesúvisí s akousi animozitou voči prokurátorovi Tomášovi Honzovi, ktorý sa venuje problematike extrémizmu. „To vylučujem. A prečo by vôbec nejaká animozita bola?” opýtal sa kandidát.

Na vypočutí Šantu sa nezúčastnili šiesti členovia ústavnoprávneho výboru. Kandidát pre médiá skonštatoval, že oproti vypočutiu na post generálneho prokurátora bol tento „híring“ konštruktívnejší. Myslí si, že oproti iným kandidátom má výhodu, pretože má aj manažérske skúsenosti. Okrem 30-ročnej praxe prokurátora je aj 15 rokov stredným riadiacim funkcionárom prokuratúry. V súčasnosti je poverený riadením oddelenia ekonomickej kriminality na ÚŠP.

Špirko: Na úrade sa boríme s preukázaním vlastnej dôveryhodnosti 

Na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa boríme s preukázaním vlastnej dôveryhodnosti vzhľadom na to, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je vo väzbe. Kandidát na špeciálneho prokurátora Vasiľ Špirko tak odpovedal na otázku podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) na vypočúvaní pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR. Podľa Špirka prokurátori ÚŠP čelia v súčasnosti aj častejším útokom zo strany odbornej a neodbornej verejnosti. „Podľa môjho názoru neopodstatneným spôsobom atakujú či už prokurátorov ÚŠP, alebo samotnú inštitúciu ako takú,“ povedal kandidát s prihliadnutím na aktuálne kauzy.

„Ja osobne vnímam, že doterajšie prostredie ÚŠP sa riadilo spontánne, svojvoľne,“ uviedol Špirko o svojej koncepcii riadenia ÚŠP. Dodal, že chce nastaviť jasné pravidlá riadenia nadriadeného prokurátora, špeciálneho prokurátora a jeho zástupcu. Špirko v koncepcii navrhuje aj vytvorenie oddelenia vyšetrovania, ktoré by zabezpečovalo vyšetrovanie trestných vecí ÚŠP. Zložené by, ako uviedol, bolo z vyšetrovacích a analytických orgánov. Navyše si myslí, že analytické oddelenia by mali byť na každej prokuratúre.

„Vytvorili sa tu určité zoskupenia na riadiacich pozíciách činnosti jednotlivých zložiek Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a tie určitým neštandardným spôsobom zasahovali do jednotlivých či už vyšetrovacích spisov, vedenia vyšetrovania, či priamo do činnosti vyšetrovateľov alebo operatívcov. Čoho prejavom sú aj v dnešnom období trestné stíhania bývalého vedia NAKA,“ vysvetlil Špirko s tým, že práve to sa snaží v koncepcii vyriešiť.

Špirko, ktorý pôvodne dozoroval vyšetrovanie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) v kauze Ladislava Bašternáka, čelil opakovaným obvineniam. V roku 2016 aj 2017 čelil obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. V tejto súvislosti podal Špirko na Kaliňáka trestné oznámenie za snahu o diskreditáciu jeho osoby. „Moje trestné oznámenie, čo som dával, tak tam to bolo ukončené na generálnej prokuratúre, bolo to odmietnuté. Moje obe sťažnosti boli zamietnuté. Avšak po zverejnení Threemy a okolností, ku ktorým sa takýmto spôsobom dopracoval a nejakých poznatkov, ktoré tam vyplynuli, tak zvažujem ich ešte opätovne raz vyhodnotiť v kontexte toho, čo som oznamoval,“ povedal na vypočutí.

Do konfliktu sa Špirko dostal aj s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, ktorý na neho podal aj návrh na disciplinárnej konanie. Špirko totiž verejne vystúpil pred novinármi s podozreniami voči exministrom Kaliňákovi a Jánovi Počiatkovi a tým údajne porušil interné predpisy generálnej prokuratúry. Ako na vypočutí vysvetlil, disciplinárna komisia ho v jednom prípade oslobodila spod obvinenia a za jeho mediálne vystúpenie bol uznaný za vinného, no trest nedostal.

Daniel Lipšic: Justícia by nemala byť uzatvorená

Je vhodné, aby boli otvorené aj vrcholné justičné funkcie. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR to v pondelok uviedol advokát a kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic. Odpovedal tak na otázku poslanca Borisa Suska (Smer-SD), čo si myslí o zákone, ktorý umožnil neprokurátorom kandidovať na špeciálneho aj generálneho prokurátora. „Myslím si, že je správne, keď je konkurencia väčšia, keď je prístup do justičných funkcií otvorenejší a justícia nie je uzatvorená. Hneď v úvode poviem, že považujem všetkých mojich spolukandidátov za elitných prokurátorov. Samozrejme, že skúsenosť z prokuratúry má svoje výhody, poznáte viac interné procesy na prokuratúre. Ale aj skúsenosť z iného prostredia má tiež svoje pozitíva,“ pokračoval Lipšic.

Poslanec sa ďalej Lipšica opýtal, či podľa neho vzbudzuje dôveru, keď získal bezpečnostnú previerku v decembri 2020 a Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) mu ju udelil na žiadosť ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Som presvedčený, že ju NBÚ vykonal zákonné a hĺbkovo. Koniec koncov pokiaľ viem, riaditeľ NBÚ je nominantom bývalej vládnej koalície,“ dodal Lipšic.

Člen ústavnoprávneho výboru poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) v otázke pripomenul Lipšicovi, že ho súd v roku 2017 právoplatne odsúdil pre dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil chodca. „Všetky okolnosti tej nehody sú známe, vrátane môjho správania na mieste činu, po nehode, v nasledujúcich týždňoch,“ odpovedal Lipšic. Dodal, že všetko, čo o nehode povedal, sa ukázalo ako pravdivé a pripomína, že sa pre nehodu vzdal poslaneckého mandátu.

Schlosár pokračoval a spýtal sa Lipšica na kazu Gorila s tým, že sedel v tej istej vláde ako Jirko Malchárek, vtedajší minister hospodárstva. Uviedol tiež, že súčasný minister práce Krajniak bol rovnako spomenutý v kauze Gorila. Lipšic odpovedá, že aktéri kauzy Gorila o ňom hovorili len „negatívne z ich uhla pohľadu“. Poslanec strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) mu oponoval s tým, že Krajniak nie je v kauze spomínaný v negatívnych súvislostiach. Lipšic reagoval, že všetky podozrenia je potrebné preveriť.

Poslanec Dominik Drdul (OĽaNO) otvoril aj otázku toho, ako chce Lipšic presvedčiť verejnosť, že ho jeho advokátska prax neovplyvní na pozícii špeciálneho prokurátora. „Samozrejme, že v trestných veciach, kde teraz zastupujem jednu z procesných strán, by som bol z akéhokoľvek konania ako špeciálny prokurátor vylúčený,“ povedal Lipšic.

Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) zdôraznil, že Lipšic je bývalý dvojnásobný minister, bývalý predseda strany Nova, ktorá je dnes súčasť OĽaNO, bol kolegom Igora Matoviča (OĽaNO), šéfom ministra Krajniaka, spolupracovníkom bratov Pčolinských. Kandidát pripomenul, že už štyri a pol roka je mimo politiky. „V minulosti som ako trestný advokát zastupoval ľudí, ktorí sú v dnešnej vláde. Igora Matoviča, ministra obrany Naďa, ministra pôdohospodárstva Mičovského. Zastupoval som ich preto, že som bol presvedčený, že sa im deje neprávosť,” pokračoval. „V prípade úspešnosti mojej voľby by som neudržiaval ani neformálne kontakty s ľuďmi z politiky,” doplnil Lipšic.

Peter Kysel: Bojovali sme s veternými mlynmi, hovorí na adresu bývalého vedenia 

Všetci sme videli, že bola absolútna nečinnosť zo strany generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Povedal to na verejnom vypočutí kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel. Zdôraznil, že jedine generálny prokurátor mal možnosť kontrolovať špeciálneho. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je momentálne väzobne stíhaný pre korupčnú činnosť.

„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať,“ pokračoval Kysel. Dodal však, že ani v súčasnosti by nezvolil iný postup. Odpovedal tak na otázku poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), či by sa dnes ohradil voči Dušanovi Kováčikovi výraznejšie. Ako Kysel ďalej uviedol, jeho kandidatúra je reakciou na to, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá mala byť predmetom práce Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „Považujem to za istú hanbu pre všetkých prokurátorov, ktorí sú v našom úrade, že práve náš najvyšší nadriadený je obvinený z takejto trestnej činnosti,“ povedal na úvod Kysel, ktorý je prokurátorom ÚŠP.

Kysel odpovedá aj na aktuálne otázky o dĺžke väzby či o takzvanom inštitúte kajúcnika. Pripomína, že inštitút spolupracujúcej osoby nie je na Slovensku novinkou. „Má svoje výhody aj svoje nesporné riziká. Je nevyhnutné skúmať motiváciu takejto osoby, či vypovedá s úmyslom, ktorý zákon predpokladá. To znamená, že bude vypovedať o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tým pádom pomôže usvedčiť ďalších páchateľov,“ vysvetlil. Spôsob väzby na Slovensku nepovažuje za najideálnejší, ale zdôraznil, že ho môžu preskúmavať v troch inštanciách. Väzbu v súčasnosti preskúmava prokurátor, prvostupňový a aj odvolací súd.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal, ako vnímal bývalých generálnych prokurátorov Dobroslava Trnku a Jaromíra Čižnára. Dobroslav Trnka bol podľa Kysela nekompetentný a jeho jediným pozitívom bola žoviálnosť. Obdobie Dobroslava Trnku označil za chaos, rozklad a anarchiu. Čižnár bol podľa neho po Dobroslavovi Trnkovi pokrok. Na druhej strane ho vnímal ako osobu, ktorá ignorovala problémy okolo Dušana Kováčika. S Čižnárom prišiel počas jeho funkčného obdobia do kontaktu len jediný raz.

„Aký je to pocit, keď zomrie nevinný človek?,“ položil otázku kandidátovi poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) s tým, že myslí na prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „O nevine by som nehovoril, keďže nedošlo k podaniu obžaloby,“ odpovedal Kysel, ktorý bol dozorujúcim prokurátorom v tomto prípade. Ako ďalej pokračoval, dôvody väzby Milana Lučanského zhrnul na tri a pol stranách a súd mu vyhovel. „Ja som mal v návrhu asi dva a pol strany konkrétnych kolúznych aktivít generála Lučanského. To znamená nie podozrenia, ja som tam mal konkrétne vypísané kolúzne aktivity na základe výpovedí štyroch svedkov,“ opísal Kysel.

Blaha sa ďalej pýtal Kysela, či v prípade Milana Lučanského nepostupoval „surovým“ spôsobom, aby tak získal priazeň vládnych poslancov, pretože vedel, že chce kandidovať na špeciálneho prokurátora. „Pán poslanec, spájate veci na základe vašich názorov, ja vám to brať nebudem. Ja som prevzal kauzu na základe toho, že moji dvaja kolegovia vyjadrili zaujatosť v kauze, ktorú predtým dozorovali. Kauza bola pridelená mne vzhľadom na to, že jeden z obvinených bol obvinený aj za činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov,“ odpovedal Kysel, ktorý dozoroval aj veľkú časť prípadov skupiny sýkorovcov.

Kysel je kandidátom Rady prokurátorov SR, Lipšica nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Šantu nominovala Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a poslanci Peter Kremský a Juraj Gyimesi (obaja OĽaNO) a Špirka poslanec Dominik Drdul (OĽaNO).

Voľba nového špeciálneho prokurátora by mala prebehnúť na 23. parlamentnej schôdzi. Na poste špeciálneho prokurátora mal do jari tohto roku pôsobiť Dušan Kováčik. Momentálne je však väzobne stíhaný pre korupčnú trestnú činnosť.

 „Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry hrdí,“ uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Zastavme korupciu odporúča všetkých okrem Lipšica 

Nadácia Zastavme korupciu odporúča na funkciu špeciálneho prokurátora Petra Kysela, Jána Šantu a Vasiľa Špirka. Daniela Lipšica podľa nadácie diskvalifikuje jeho politická či advokátska minulosť. Zhodnotili tak druhý deň vypočúvania kandidátov, na ktorom sa dnes predstavili Ján Šanta a Vasiľ Špirko. Druhý menovaný podľa nadácie prekvapil, pretože okrem „povinných“ dokumentov predložil aj Koncepciu rozvoja a riadenia špeciálnej prokuratúry. Nadácia Zastavme korupciu o tom informovala na svojom profile na sociálnej sieti.

Nadácia skonštatovala, že rovnako ako jeho protikandidáti má Špirko výborný prehľad o fungovaní špeciálnej prokuratúry, v porovnaní s nimi však navrhuje výraznejšie systémové zmeny. „Silnou stránkou je jeho morálna integrita. Otvorene vystúpil voči korupčnej chobotnici v polícii ešte predtým, ako sa zmenila spoločenská a politická klíma. Urobil tak po tom, ako bol účelovo obvinený a sledovaný, lebo chcel vyšetrovať Kaliňáka (exministra Roberta Kaliňáka, pozn. redakcie) a Počiatka (exministra financií a exministra dopravy Jána Počiatka, pozn. redakcie),“ pokračovala nadácia. Ako ďalej uviedli, Ján Šanta potvrdil svoj obraz skúseného dlhoročného prokurátora a výborného rečníka. „Okrem organizačných zmien na Úrade špeciálnej prokuratúry, v ktorých sa viac-menej zhoduje so svojimi konkurentmi, viackrát zdôraznil potrebu zlepšenia jej transparentnosti a komunikácie smerom k verejnosti či kontroly zo strany generálneho prokurátora a Národnej rady SR,“ dodali.

Traja prokurátori Peter Kysel, Ján Šanta, Vasiľ Špirko majú podľa nadácie v prípade zvolenia potenciál zvýšiť efektívnosť a transparentnosť práce na Úrade špeciálnej prokuratúry. „Ide o skúsených prokurátorov, pri ktorých nemáme pochybnosti o ich odbornosti a morálnom profile. V čase rekordnej nedôvery Slovákov v inštitúcie a dosahovanie spravodlivosti je podľa nás veľmi dôležité, aby nový špeciálny prokurátor nielen bol nestranný, ale aby sa tak aj javil v očiach čo najväčšej časti verejnosti. Zvlášť, ak sa veľká časť vedených trestných konaní týka verejných funkcionárov či dokonca politikov,“ uzavrela Nadácia Zastavme korupciu.