Nové zmeny, ktoré schválila vláda: Slováci žijúci v zahraničí môžu dostať svoje občianstvo späť, kurzarbeit sa stane trvalou súčasťou systému

BRATISLAVA / Vládny kabinet Igora Matoviča sa dnes zišiel o ôsmej hodine ráno. Ministri rokujú o štátnom občianstve, návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ale aj o zahraničných stykoch vlády.

Osoby, ktoré od roku 2010 prišli v dôsledku prijatia iného občianstva o občianstvo SR, ho budú môcť získať späť. Vyplýva to z novely zákona o štátnom občianstve z dielne ministerstva vnútra, ktorú dnes schválila vláda.

Štátne občianstvo SR podľa schváleného návrhu možno udeliť žiadateľovi, ktorý občianstvo stratil nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021. Predpokladom je, že nadobudol občianstvo štátu, v ktorom mal v čase jeho nadobudnutia povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt najmenej päť rokov a predloží doklady v listinnej podobe, ktoré tieto skutočnosti preukazujú.

Ak občan SR nadobudol cudzie štátne občianstvo uzavretím manželstva a v prípade detí narodením alebo osvojením, o občianstvo SR podľa novely rovnako nepríde. Rovnako je to v prípade osôb, ktoré po dobu aspoň piatich rokov žijú v zahraničí a nadobudli miestne občianstvo. Občan SR je podľa novely povinný písomne oznámiť ministerstvu vnútra nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva do 90 dní od jeho nadobudnutia. Zároveň je povinný predložiť k tomuto oznámeniu doklady v listinnej podobe, ktoré preukazujú nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva a ďalšie doklady, podľa ktorých spĺňa podmienky na ponechanie občianstva SR.

Od začiatku budúceho roka sa taktiež na Slovensku zavedie tzv. trvalý kurzarbeit. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorý v stredu schválila vláda. Štát bude cez úrady práce vyplácať zamestnancovi náhradu mzdy alebo platu v čase, keď mu zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu. Hoci ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhovalo do tohto systému zahrnúť aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), trvalý kurzarbeit bude nakoniec určený len pre zamestnancov a zamestnávateľov.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak nezahrnutie SZČO do trvalého kurzarbeitu zdôvodňuje tým, že by sa im tým mierne zvýšili sociálne odvody. Upozornil tiež na to, že osem z desiatich živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, a preto by z tohto systému mali nárok na príliš nízke dávky. "Súčasná schéma pomoci je pre nich výhodnejšia," zdôraznil po pondelkovom rokovaní tripartity. Rezort práce a sociálnych vecí tiež upustil od vytvorenia nového fondu na podporu zamestnanosti. Minister Krajniak to zdôvodnil tým, že by to ročne stálo 130 miliónov eur. "Nemohli by sme ich použiť na podporu zamestnanosti, ale museli by sme ich viazať v tomto fonde," tvrdí. Nárok na dávky z trvalého kurzarbeitu bude však zamestnancom vznikať. "Keď príde veľká kríza, štát jednorazovo naleje peniaze do systému," dodal v pondelok Krajniak.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak po stredajšom rokovaní vlády potvrdil, že nový fond zamestnanosti nevznikne. Súčasne potvrdil, že pre SZČO sa popri trvalom kurzarbeite vždy aktivuje osobitná schéma pre podnikateľov. "V zákone o službách zamestnanosti bude odvolávka na to, že vždy, keď bude aktivovaný kurzarbeit pre zamestnávateľov, súčasne sa vždy aktivuje aj schéma pre SZČO," povedal.

Finančná pomoc pre zamestnávateľov bude pozostávať z príspevku na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Maximálnym základom na výpočet príspevku podľa štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča bude dvojnásobok priemernej mzdy na Slovensku, tento rok je to približne 2 200 eur. Maximálna suma príspevku by podľa neho mala mala dosiahnuť 1 340 eur. "Ďalších 20 percent k tomu pridáva zamestnávateľ tak, aby zamestnanec dostal 80 percent mzdy," dodal štátny tajomník.

Trvalý kurzarbeit má pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom v krízových časoch podobne, ako im v súčasnosti pomáha projekt Prvá pomoc. Aktivuje sa pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej zamestnávateľ nemôže najmenej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Časti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa posunie splatnosť sociálnych odvodov za február z marca na koniec júna tohto roka.  Týkať sa to má zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorých obrat alebo príjem z podnikania klesol najmenej o 40 percent. Posun splatnosti z marca na koniec júna sa má vzťahovať aj na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho tzv. rizikovú prácu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí v predloženom materiáli odhaduje, že pre tento krok vyberie Sociálna poisťovňa za február na poistnom o 16,3 milióna eur menej.