Lékári rok od pandémie: Dnes im už nikto netlieska, mnohí si nestihli vyčerpať ani deň dovolenky

BRATISLAVA / Tridsiaty marec bol Dňom lekárov. Symbolické pripomenutie ich obetavej práce je v kalendári od roku 1933. Je to deň, keď americký lekár Crawford Long v polovici 19. storočia použil prvý raz pri operácii éter ako uspávací prostriedok. Takto pred rokom sme zdravotníkom tlieskali a pýtali sa na ich situáciu a pocity v reportáži. Dnes sme tých istých oslovili opäť a ich očami sa pozrieme, čo sa zmenilo. Upozorňujú aj na možnosť očkovania, ktorú sme vtedy nemali.

Pred rokom lekári ďakovali za podporu a potlesk od ľudí, ktorí tlieskali na balkónoch a vyjadrovali im tak podporu.

"Ďakujeme za slová podpory," hovorila vtedajšia medicínska riaditeľka NÚDCH Zuzana Laluhová Striežencová. 

Po roku je veľa vecí inak. Hodnotí to tá istá lekárka. "Už zdravotníkom nikto netlieska. Poviem Vám teraz by si to zaslúžili tisíckrát viac," dodala Striežencová. 

"Momentálne nám ľudia na balkónoch netlieskajú ale v princípe sa stále nájdu takí, ktorí nám ešte pomáhajú. Napríklad vozia vodu, jedlo, koláčiky a tak ďalej... Tú podporu cítime," povedal Július Hodosy, primár z centrálneho prijímacieho oddelenia Univerzitnej nemocnici Ružinov v Bratislave. 

"Z pohľadu pacientov cítime skôr podporu, no to čo slovenských zdravotníkov veľmi mrzí je, že po roku pandémie a  po uplynulých ťažkých týždňoch a mesiacoch je ten prístup ministerstva zdravotníctva a niektorých nemocníc," zhodnotil lekár Peter Visolajský.

Vyčerpaní sú psychicky aj fyzicky. "Ja to vidím aj u mojich kolegov. Mnohí si nestihli vyčerpať ani deň dovolenky, z toho minulého roka a celý čas boli k dispozícií," povedala Zuzana Laluhová Striežencová, ktorá sa následne stala manažérkou pre zdravotnú činnosť v nemocnici Malacky. 

"Majú neskutočné množstvo nadčasov, sú unavení," uviedol primár Július Hodosy.

Vtedy vstupovali do pandémie s nedostatkom ochranných pomôcok a minimom skúseností s týmto vírusom.

"To je jediné, že nikto s tým nemá skúsenosti,"  skonštatoval Hodosy.

​
Dnes bojujú zaočkovaní a s nadobudnutými skúsenosťami.

"Naučili sme sa tých pacientov diagnostikovať a liečiť. Keď sme sa na to pozreli takto pred rokom, tak každá teplota bol covid a všetci sme boli z toho vystrašení lebo sme nevedeli čo čakať,"  povedal po roku Hodosy.

Božena Kováčiková je jedna zo sedemdesiatročných lekárok. Pracuje už 47 rok. Aj pred rokom nechcela hovoriť o strachu. "Ráno som chodila do práce trochu s rešpektom," zhodnotila.

Ordinovala odvtedy nonstop. "Našťastie celý rok som pracovala a ani raz som sa nenakazila. Je to s horkejšou príchuťou pretože sme stratili jednu sestričku. Mala onkologické ochorenie ale zomrela nám s covidom," dodala neurologička Kováčiková.

Peter Visolajský takto hovoril pred rokom o situácii v nemocniciach: " Ten strach často cítiť na oddeleniach, ale my máme kopec dobrovoľníkov, ktorí sa hlásia na infekčné vypomáhať aj keď vedia, že idú do rizika. Lekáry a sestričky hovoria, že toto je ich povolanie."

Dnes to vidí inak: "Nečakali sme nejaké extra odmeny ako dostali v Čechách Maďarsku alebo Poľsku. Už vôbec slovenskí zdravotníci nečakali, že po miernom poklese pandémie začne debata o znižovaní a krátení platov, ako to je teraz v Nitre."

Pred rokom boli obavy aj v ambulantnej sfére.  Hoci sa konečne upriamuje pozornosť na ambulantnú starostlivosť, stále chýba koncepčné riešenie. 

"Samozrejme, že nám chýbajú lekári. Akonáhle vypadne jeden alebo dvaja, tak ostatní sú preťažení a vznikajú konflikti medzi lekármi a pacientmi konflikty," povedala Zuzana Dolníková zo Zväzu ambulantných lekárov.

A čo si oni sami želajú?

"Aby sme ešte v zdraví vydržali dlhšiu dobu pomáhať ľúďom," myslí si neurologička Kováčiková.

"Je nám len ľúto, že o tých pacientov sa post covidovo nemá kto postarať," zhodnotil primár Hodosy.

"Potrebujeme nastaviť systém v zdravotníctve tak, aby bolo opäť atraktívne povolanie sestry a lekára," skonštatovala manažérka pre zdravotnú činnosť Striežencová.

Ľudí prosia cez sviatky najmä o disciplínu.

"Aby nás potrebovali čo najmenej. Čím pomôžu jednak sebe i nám. Jednoducho tej práce je stále veľa," povedal Hodosy.

"Chcela by som požiadať ľudí aby boli disciplinovaní... Aby si nebrali príklad tých osobností vo verejnom živote, ktoré nerešpektujú odporúčania," uzavrela Striežencová.