Oplatil by sa trvalý nedeľný zákaz predaja? NBS v tom má jasno

BRATISLAVA / Prípadný zákaz predaja v nedeľu by mohol mať dôležité, no málo predvídateľné vplyvy na rôzne odvetvia ekonomiky. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska (NBS). V rámci opatrení proti šíreniu koronavírusu na Slovensku boli v marci 2020 zatvorené maloobchodné prevádzky v nedeľu.

Zámerom opatrenia bolo zabezpečenie pravidelného sanitárneho dňa. Neskôr sa však uvažovalo o predĺžení tohto zákazu natrvalo, čo je prax v niektorých okolitých krajinách. Zákaz nedeľného predaja by však podľa analýzy národnej banky zvýšil nerovnomernosť pracovných podmienok medzi odvetviami. Preto je podľa nich dôležité preskúmať vlastnosti nedeľnej pracovnej sily aj v menej viditeľných odvetviach ekonomiky.

Slovenskí zamestnanci pracujú v nedeľu častejšie ako je priemer EÚ, ale aj v porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy. Okrem kultúrnych zvyklostí a odvetvovej štruktúry ekonomík môžu významne vplývať na ochotu pracovať alebo zamestnávať v neštandardnej pracovnej dobe podľa analytikov aj zákonom stanovené príplatky. O týchto príplatkoch nie sú dostupné medzinárodné štatistiky, no slovenskí zamestnávatelia sú povinní priplácať za prácu v nedeľu najmenej 100% minimálnej hodinovej mzdy.

S prácou v nedeľu sa stretáva 70 % zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách, kým v obchode ich je menej ako tretina. Polovica pracovníkov v nedeľu je zamestnaná v priemysle, zdravotníctve a obchode. Väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie a strednú výšku príjmov. Po zohľadnení vplyvu odvetvia, vzdelania a príjmov, najvyššiu pravdepodobnosť víkendovej práce majú podľa národnej banky slobodní bezdetní muži a najnižšiu vydaté ženy s deťmi v domácnosti. Práca pri štúdiu sa u nás nepresúva na sobotu alebo nedeľu, kým na plnom úväzku a pri druhom zamestnaní je pravdepodobnejšie, že budeme pracovať aj cez víkend.