Po 17 rokoch opustí väzenie prvý aktér krvavého masakru v Leopoldove

Pri smutne známej tragickej udalosti v roku 1991 väzni zavraždili päť príslušníkov väzenskej a justičnej stráže

Pri smutne známej tragickej udalosti v roku 1991 väzni zavraždili päť príslušníkov väzenskej a justičnej stráže a ďalších dvoch ťažko zranili. Zavraždení dozorcovia mali vtedy od 22 do 50 rokov.

V súčasnosti 39-ročný Fedák strávil za mrežami takmer celú mladosť a dospelosť, keď bol v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Ilave a napokon posledný necelý rok v Ružomberku, kde si v oboch väzeniach odpykával trest za päť rozličných paragrafov v súvislosti so spomínaným masakrom. Trest si odpykával v najťažšej III. nápravnovýchovnej skupine so sprísneným bezpečnostným režimom.
      

Psychológ Anton Heretik tvrdí, že pred Fedákovým prepustením bola určite posúdená jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. "Je možno dúfať, že ten trest splnil výchovný charakter," povedal Heretik, ktorý sa však mohol vyjadriť len všeobecne, pretože ho nikdy neposudzoval. Treba však podľa neho brať ohľad aj na biologické zmeny a proces starnutia.
      

Fedák by mal po prepustení spolupracovať so sociálnym kurátorom. Za posledné obdobie bol niekoľko razy pochválený za dobré pracovné výsledky, pracovnú morálku a bol disciplinárne odmenený. V poslednom väzení bol hodnotený ako bezproblémový so vzorným správaním a dobrou pracovnou morálkou. Počas výkonu trestu pracoval, keď na svojej cele mimo iného ručne šil obuv.
      

Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo začiatku februára 1993 štyria zo vzbúrencov, vrátane Fedáka, mali stráviť vo väzení viac ako desať rokov a traja by nemali z väzenia vyjsť do konca svojho života. Na doživotie je odsúdený a trest si odpykáva smutne známy vodca leopoldovskej vzbury a následne aj masakru Tibor Polgári. Jeden z aktérov masakru, Ondrej Harvan, ktorého odsúdili tiež na doživotie, spáchal krátko po vynesení rozsudku samovraždu. Tresty krajského súdu potvrdil a sprísnil na začiatku marca 1994 Najvyšší súd.
      

Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na 9 rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na 8 rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na 7 rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na 10 rokov, Vladislav Fedák (21), odsúdený predtým na 4 roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
      

Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole.
      

Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
      

Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Vladimír Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.
      

Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým v marci 1990 zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Veľká vzbura v tomto najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa zase začala 15. marca 1990. Približne 217 väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia bývalého československého prezidenta Václava Havla, začalo hladovku. Časť z nich sa začala ozbrojovať, vytlačila z väzenia dozorcov a začala stavať barikády. Približne 150 trestancov sa potom odmietlo podieľať na násilnej revolte a tých držali agresívni väzni ako rukojemníkov.
      

Tvrdé jadro odmietalo vyjednávať a žiadalo prepustenie. Pritom ničili a podpaľovali zariadenie ústavu. Polgári sa vyhlásil za riaditeľa väzenia. Následne bola vzbura potlačená, keď sa na akcii podieľalo viac ako 600 príslušníkov polície, 350 dozorcov a viac ako 60 príslušníkov elitného Útvaru rýchleho nasadenia (URNA). Akcia si vyžiadala jedného mŕtveho väzňa a takmer 30 zranených trestancov. Na strane bezpečnostných zložiek bolo až 11 zranených a leopoldovské väzenie bolo zničené, keď škody tu dosiahli desiatky miliónov vtedajších korún.