Policajné zákroky musia byť adekvátne. Policajtov začali školiť

BRATISLAVA / Policajti pri zákrokoch musia byť aj psychológmi. Po smrti Jozefa Chovanca v cele na belgickom letisku začala polícia so školením príslušníkov na rozpoznávanie príčin agresívneho správania. Jednou z nich môže byť aj úzkostná porucha správania. Upozorňujeme, že zábery vo videu nie sú vhodné pre maloletých divákov.

Vo februári 2018 zadržala letisková polícia Jozefa Chovanca. Po čase odluky sa tešil domov k rodine. Okolnosti ale situáciu zmenili a on skončil v letiskovej cele. Začal sa správať agresívne, až so sklonmi k samopoškodzovaniu. Nebol pritom pod vplyvom alkoholu ani drog. "Zranil si hlavu a potreboval pomoc, ale vidíme, že žiadnu nedostal. Je obklopený množstvom policajtov a vidíme veci, ktoré sú veľmi šokujúce," vyjadril sa advokát rodiny nebohého Lennert Dietrickx.

Náhla zmena správania podľa odborníkov môže byť výsledkom poruchy vedomia alebo myslenia. Najčastejšie k nej dochádza pod vplyvom drog alebo alkoholu. Príčinou však môže byť aj telesné alebo psychické ochorenie. "Z tých psychických príčin prichádza do úvahy viacero, môže to byť psychóza, delirantný stav, záchvatovité stavy alebo extrémne úzkostné ataky," vysvetlila psychiatrička Soňa Belanská.

Policajti sa Jozefa Chovanca snažili upokojiť silou, kľačali na ňom viac ako 15 minút namiesto privolania lekára. Po prevoze do nemocnice následne zomrel. Belgická polícia sa po tomto prípade ocitla pod paľbou kritiky. Svojich príslušníkov začala školiť rozlíšiť prejavy zadržanej osoby tak, aby sa jej v prípade potreby dostalo adekvátnej pomoci. "V prvom rade je potrebné zabezpečiť pacienta tak, aby si neblížil sebe alebo svojmu okoliu. Určite je nevyhnutná aj istá miera pacifikácie. Potom je nutné toxikologickými skúškami zistiť, či sa jedná o vplyv drog alebo alkoholu. Ak sú tieto skúšky negatívne, je potrebné myslieť na možné ochorenie a privolať záchranárov alebo zdravotníkov," ozrejmila Belanská.

Prípad Jozefa Chovanca od začiatku prirovnávali k prípadu Georga Floyda zo Spojených štátov amerických. Dnes už bývalého policajta Derecka Chauvina uznal súd vinným z vraždy. Počas zákroku kľačal mužovi na krku aj napriek tomu, že nemohol dýchať. Slovensko tento týždeň pobúrilo video zo Starej Turej. Zachytáva policajta, ktorý kope a udiera do opitého bezdomovca pred jedným zo supermarketov. Prípad už rieši inšpekcia ministerstva vnútra.

Na Slovensku prejdú policajti psychologickým vyšetrením a psychotestami napríklad pri prijímaní na policajnú akadémiu. Následne absolvujú aj predmet forenzná psychológia. "V rámci forénznej psychológie sa vzdelávajú v tej oblasti, aby vedeli rozpoznať určité prejavy, či sú to prejavy poruchy vnímania, poruchy myslenia, či ide o delírium tremens," uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská. "Policajti sú na všetkých úrovniach policajného vzdelávania školení vykonávať služobné zákroky voči rôznym páchateľom, napríklad proti nebezpečnému páchateľovi, osobe vysokého veku, osobe so zjavnou telesnou chybou a podobne," vyjadrila sa hovorkyňa PPZ SR Denisa Bárdyová.

Ďalšie psychologické kurzy o nových poznatkoch už ale neabsolvujú. Akadémia policajného zboru ponúka celoživotné vzdelávanie. Najväčší záujem je o kurz prístupu k obzvlášť zraniteľným obetiam, prípadne svedkom trestných činov. V rámci základnej prípravy sú policajti školení rozpoznať aj predstierané prejavy psychickej poruchy. "Do príchodu zdravotníkov okrem zabezpečenia osoby a okolia sa dá vyšetriť základná orientácia v realite, a to jednoduchými otázkami, kto ste? Odkiaľ ste prišli? Kde ste? Vyznáte sa v tejto situácii? Najmä ak sú odpovede nejasné alebo neisté, treba myslieť na možné psychické ochorenie," povedala Belanská. "Používať určité hmaty a chvaty, ktoré zákon o policajnom zbore pripúšťa, je možné v zásade až vtedy, keď tá osoba kladie odpor, ohrozuje policajta, seba samého alebo okolie," dodala Kurilovská.