Dvadsaťpäť rokov bez spravodlivosti. Vražda Róberta Remiáša nesmie byť nikdy premlčaná, odkazuje prezidentka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Je to presne 25 rokov od vraždy ex-policajta Róberta Remiáša. Verejnosť však dodnes oficiálne nepozná objednávateľov ani vykonávateľov jeho vraždy.
Vražda Róberta Remiáša nesmie byť nikdy premlčaná. V deň 25. výročia vraždy to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. Pripomína, že ide o udalosť, na ktorú by sa nikdy nemalo zabudnúť a ktorá je doteraz traumatizujúcou ranou pre celé Slovensko. Stanovisko poskytol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Remiáš zahynul 29. apríla 1996 večer po výbuchu automobilu na Karloveskej ceste v Bratislave. Pod jeho autom na kombinovaný benzínový a plynový pohon bola nastražená výbušnina. Z prípravy vraždy bola podozrivá vtedajšia tajná služba. Obvinený bol vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorého však neskôr súd zbavil obvinenia.
Vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša po 22 rokoch pokračuje
„Róbert Remiáš sa stal obeťou úkladnej vraždy. Prišiel o život, keď pomáhal svojmu priateľovi, svedkovi, ktorý vypovedal o účasti štátneho orgánu a jeho predstaviteľov na únose a zavlečení syna prezidenta Michala Kováča. Smrť Róberta Remiáša mala zastrašiť všetkých, ktorí sa nechceli zmieriť s tým, že orgány štátu sa priamo podieľajú na zločine, a tých ktorí nechceli, aby na Slovensku svojvôľa ľudí pri moci stála nad zákonom. Nezľakli sa,” doplnila hlava štátu. Zdôraznila, že napriek zmenám po voľbách v roku 1998 ostáva skutočnosťou, že páchatelia a iniciátori tohto zločinu neboli dodnes potrestaní. „Kým sa tak nestane, všetci budeme žiť s pocitom nesplateného dlhu najmä voči matke Róberta Remiáša, ale aj voči sebe. Anna Remiášová má moju podporu vo svojich snahách o nastolenie spravodlivosti, pretože tento zločin nesmie byť nikdy premlčaný,” uzavrela prezidentka.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) verí, že na Slovensku nastáva éra spravodlivosti, vďaka ktorej budú objednávatelia a vykonávatelia vraždy Róberta Remiáša postavení pred súd. Uviedol to dnes na mieste, kde pred 25 rokmi zavraždili Róberta Remiáša. Za tragédiu označil aj to, že jeho vrahovia sú stále na slobode. Na spomienkovej udalosti sa zúčastnil aj minister životného prostredia Ján Budaj a matka Róberta Remiáša, poslankyňa Národnej rady SR Anna Remiášová (obaja OĽaNO). „Stojí tu s nami jeho mama, ktorá nechce nič viac, len pravdu. Nevolá po pomste. No hovorila neustále, že ak nevyšetríte túto politickú vraždu, príde ďalšia, a naozaj, prišli dve vraždy, ktoré zdvihli vlnu, v ktorej stále žijeme,“ povedal Budaj. Dodal, že je veľa indícií, že sa objaví pravda aj o tom, kto bol vrah a objednávateľ Remiášovej vraždy.
Vinníci ostávajú nepotrestaní
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) verí, že sa poslankyňa Národnej rady SR Anna Remiášová (OĽaNO) dočká spravodlivosti a vrahov jej syna Róberta Remiáša stihne spravodlivý trest. Podporu Remiášovej vyjadril vo svojom statuse na sociálnej sieti pri príležitosti 25. výročia Remiášovej vraždy. Kollár vo svojom statuse poukázal, že táto tragická udalosť je aj po dlhom čase stále nevyšetrená a vinníci nepotrestaní. „Nie je nič horšie, ako keď rodič prežije svoje dieťa a nehovoriac o tom, keď sa to stane takýmto krutým spôsobom. Ja ako otec si to predstaviť neviem,“ napísal.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) považuje za hlboko frustrujúce, že sa Slovensko za 25 rokov nedokázalo vysporiadať s týmto úmrtím ani s únosom Michala Kováča mladšieho, a to aj napriek tomu, že boli zrušené Mečiarove amnestie. „Momentálne prebieha konanie na Súdnom dvore EÚ, kde je napádaný právny základ zrušenia týchto amnestií,” priblížila Kolíková vo svojom profile na sociálnej sieti. Verí, že v dohľadnom čase sa toto konanie skončí a že súdne konania, ktoré súvisia s vyvodením zodpovednosti za túto trestnú činnosť, budú skončené. Ministerka označila za významný moment 6. máj, kedy má na Súdnom dvore EÚ prebehnúť pojednávanie v súvislosti s Mečiarovými amnestiami. „Myslím si, že pre právny štát na Slovensku by bolo dobré, aby sme príslušné súdne konania vedeli riadne dokončiť, a z tohto pohľadu by som vnímala ako dobré, aby sa jednoznačne preukázalo, že takéto súdne konania nie sú v rozpore s európskym právom,” dodala na záver.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová označila vraždu Remiáša za čiernu škvrnu na dejinách demokratického Slovenska. Podľa nej je preto morálnou povinnosťou spoločnosti pripomínať si tento deň. „Len tak môžeme veriť, že spravodlivosť raz zvíťazí a páchatelia budú potrestaní. Od zrušenia Mečiarových amnestií prešli štyri roky, avšak vrahovia sú stále na slobode. Je výzvou pre vyšetrovateľov a orgány činné v trestnom konaní, aby raz a navždy zbavili Slovensko tejto stigmy,“ uviedla.
Zahynul kvôli nastraženej výbušnine
Remiáš zahynul 29. apríla 1996 večer po výbuchu automobilu na Karloveskej ceste v Bratislave. Pod jeho autom na kombinovaný benzínový a plynový pohon bola nastražená výbušnina. Z prípravy vraždy bola podozrivá vtedajšia tajná služba. Obvinený bol vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorého však neskôr súd zbavil obvinenia. Remiáš pomáhal Oskarovi Fegyveresovi, ktorý bol korunným svedkom v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.
V roku 2012 sa vláda Ivety Radičovej ospravedlnila rodine Michala Kováča a blízkym príbuzným Róberta Remiáša za to, že sa nevyšetrilo vážne podozrenie účasti štátnych orgánov na trestnej činnosti, pričom konaním predstaviteľov iných štátnych orgánov nebolo umožnené, aby tieto činy boli riadne vyšetrené a ich vinníci potrestaní. Avšak vtedy sa v parlamente nikdy nenašla ústavná väčšina, ktorá by zrušila amnestie Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta z roku 1998. Podľa vlády Ivety Radičovej amnestie znemožnili dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením prezidentovho syna Michala Kováča do zahraničia. Národná rada SR Mečiarove amnestie zrušila 5. apríla 2017 prijatím uznesenia. Ústavný súd SR ich zrušenie potvrdil koncom mája 2017.