Obce na východe sa dostali do problémov. Hrozia im exekúcie pre spory o kotle

SLOVENSKO / UKRAJINSKÉ POHRANIČIE / Čerpanie eurofondov je síce pre obce lákavé, no zároveň je to aj veľké riziko. Presvedčili sa o tom dedinky v slovensko ukrajinskom pohraničí. Doplatili na chyby v realizácii projektov. Obci s ani nie 60 obyvateľmi účet zablokoval exekútor a skončila na pokraji nútenej správy. Ďalšie samosprávy sa súdia, no starostovia varujú, že to pre nich môže byť likvidačné.

Ešte v roku 2004 sa 6 obcí v sninskom okrese zapojilo do projektu, že z kotlov na tuhé palivo prejdú na vykurovanie biomasou. Projekt bol úspešný a na refundáciu si obce zobrali úver. Následná kontrola ale zistila nedostatky.

"Ministerstvo životného prostredia nevyplatilo celú sumu, čiže zostal dlh v banke," skonštatovala starostka obe Ubľa Nadežda Sirková.

Nasledovala exekúcia a kotly nadobudla spoločnosť, ktorá dedinu žaluje pre bezdôvodné obohatenie.

"Obce už minimálne desať rokov využívajú cudzie technologické zariadenia bez odplaty a bez nákladov na nadobudnutie," uviedla právna zástupkyňa majiteľa technológií Martina Hopferová.


"Ale ich majetok je v našich budovách, oni nám neplatia nájom. Za tie celé roky ešte tú kotolňu nevidela. Maximálne, keď sa dostali na obecný úrad," povedala starostka Sikrová.

Dva kotly sú pre obec Ubľa centrálnym zdrojom tepla. Vykurujú nimi základnú, materskú školu, zdravotné stredisko, lekáreň, poštu aj obecný úrad.

"Podpíšte mi papier a vydajte majetok. Sú na vás závislé deti v materskej, základnej škole, tak som podpísala, že nevydám a tým začal ten spor," priblížila starostka obce Ubľa.

Znalecký posudok podľa právnikov majiteľa určil, že obec Ubľa sa využívaním kotlov každý rok obohacuje o vyše 20tisc eur. Obci ponúkli súdny zmier na sumu 82-tisíc eur.

"Klient ponúkal aj kompromisné riešenia, zo strany obce neboli prijaté," pretlmočila stanovisko právna zástupkyňa žalobcu Martina Hopferová.

"Obce sú v tom absolútne nevinne a je úplne neudržateľné, aby takémuto špekulatívnemu nároku bolo vyhovené a obce boli nútené platiť horibilné sumy," skonštatoval Radoslav Procházka, ktorý právne zastupuje obec Ubľa.

"Celkovo je žaloba podaná na 117-tisíc euro. Pri našom rozpočte je to likvidačné," vysvetlila starostka.

Problémy v ďalších obciach

V obdobnej veci sa súdi aj Klenová a Kalná Roztoka. Za kotly už ale napríklad zaplatila obec Ulič a Stakčínska Roztoka.  Najhoršie podľa starostov dopadla maličká obec Hrabová Roztoka. Žije tam ani nie 60 obyvateľov. Obecný účet zablokoval exekútor a obec bola na pokraji nútenej správy.

"Ja som stále im hovorila, nech tá firma tie kotly zoberie, ja ich nepotrebujem. Oni chcú peniaze," povedala starostka obce Hrabová Roztoka Darina Labaničová.

Podľa starostky napokon obec dokopy zaplatila 17-tisíc eur, pričom ročný rozpočet obce je o tisícku nižší. Museli si zobrať úver.

"Tieto obce budú živým príkladom toho, že ísť do eurofondov znamená aj hazard, môže to ovplyvniť aj to, že sa zníži dôveryhodnosť samospráv čerpať eurofondy," myslí si odborník na samosprávu Michal Kaliňák.

Podobnú skúsenosť majú viaceré samosprávy. Podľa odborníka napríklad mesto Myjava vyhralo roky trvajúce spor s Ministerstvom pôdohospodárstva.