Kliešte stretneme oveľa častejšie. Najnovšie sa presunuli do hôr

BRATISLAVA / Kliešte, ktoré prenášajú nebezpečné ochorenie zápalu mozgových blán, či boreliózu, sa za posledných pár rokov presunuli aj do vyšších nadmorských výšok a ďalej na sever. V minulom roku bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy za uplynulých 20 rokov - prispela k tomu aj pandémia, počas ktorej bolo v prírode viac ľudí. Sezóna kliešťov je aktuálne v plnom prúde a už máme aj prvé prípady nákazy. Dá sa jej predísť očkovaním, ale mnohí ľudia stoja pred otázkou, či to nebude nebezpečné, ak sa zároveň očkujú aj proti koronavírusu.

V minulosti sa kliešte vyskytovali prevažne len tu na juhu Slovenska. Dnes ich ale už bežne nachádzame aj na severe a vo vyšších polohách. Podľa Veroniky Tarageľovej zo zoologického ústavu Slovenskej akadémie vied bol zaznamenaný vo Veľkej Fatre vo výške 1460 metrov.

V minulosti sa vyskytovali najmä v trenčianskom kraji a na Považí, dnes najviac prípadov nákazy hlásia z banskobystrického a žilinského kraja.

"My sme robili výskum na Martinských holiach a , kde bol početný vo výškach 600-800 metrov," uviedla Tarageľová.

Okrem severu a hôr kliešte kolonizujú aj mestské parky a záhrady. Za posledných 20 rokov počty nakazených ľudí stúpa a v minulom roku padol aj rekord 184 prípadov kliešťovej encefalitídy.

"Môže to súvisieť s pandemickou situáciou, nakoľko ľudia trávili viac času v prírode,"  myslí si epidemiologička z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, Jana Kerlik.

Nárast nákazy zaznamenali aj iné európske krajiny a v tomto roku odborníci očakávajú podobnú situáciu.  "Opäť ľudia budú tráviť veľa času v prírode a že to môže byť podobné ako v minulom roku," dodala Kerlik.

Už v tomto čase máme zaznamenaných prvých 6 prípadov, jeden z nitrianskeho a 5 z banskobystrického kraja. Najistejšou prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Otázne však je, či kombinácia vakcíny proti encefalitíde a proti kovidu nevyvolá nepredvídateľné vedľajšie účinky.

"Ideálne je očkovať sa najmenej s dvojtýždenným odstupom, aby bolo jasné, ktorá vakcína prípadné účinky vyvolala," informovala Zuzana Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Predísť sa dá aj tým, že po príchode z lesa pozorne prekontrolujeme telo. Ako uviedla odborníčka zo zoologického ústavu Tarageľová, najčastejšie sa stretneme so samičkou, má červené bruško. Samček, pritom necicia.

Riziko znížime aj tak, že sa vyhneme miestam, ktoré kliešte obľubujú a to najmä listnaté lesy, v ihličnatých sa vyskytujú menej, aj to len na okrajoch, kde sú husté kroviny. Takisto nemajú radi prílišne suché, horúce alebo veterné prostredie a majú radi vlhké prostredie pod stromami.

Predstava, že kliešte na ľudí číhajú v korunách stromov, v kríkoch, na steblách trávy a potom na nich skáču, je podľa odborníčky mylná.  "Neplatí, že padajú zo stromov. V tráve ten kliešť sedí a čaká s vystretými prednými končatinami a keď sa človek obtrie o vegetáciu, tak sa zachytí," povedala Tarageľová.

Rizikové je však aj u nás obľúbené nepasterizované ovčie alebo kozie mlieko a syry.  "Slovensko je typické práve týmto druhým spôsobom prenosu," uzavrela epidemiologička Kerlik.