Existenčné dôvody a stav demokracie: Toto je odpoveď, prečo chcú mladí odísť zo Slovenska

BRATISLAVA / Až polovica mladých ľudí uvažuje o odchode zo Slovenska. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý vykonala v máji medzi študentami a absolventmi vysokých škôl. Podľa neho každý druhý vzdelaný človek uvažuje, že odíde do zahraničia. Medzi študentami je tento podiel ešte vyšší. Mladí ľudia to sami priznávajú.

Potvrdzuje to aj absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave Jakub Pernický. Len z jeho triedy sa z odchodom do sveta pohrávali všetci. "Povedal by som pri najlepšom každý druhý, môžno že aj každý. Ten odliv mozgov na Slovensku je veľmi aktuálny," skonštatoval Jakub Pernický, absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave. Aj Jakub čaká len na to, kedy skončí pandémia. "Veľmi rád by som skúsil život v zahraničí. EÚ nám ponúka veľmi dobré možnosti," povedal Jakub. Oveľa ďalej je už Jasmína zo Starej Ľubovne. Tá odišla do Ameriky hneď po maturite. Zvolila si tam totiž rovno štúdium. Aktuálne sa vzdeláva na univerzite vo Philadelphii. "Išla som tu rovno na výšku, čiže 2 roky dozadu. Ja asi plánujem zostať tu po škole potom," vyjadrila sa Jasmína, študentka v Amerike.

Podľa agentúry Focus chce do zahraničia odísť 50 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Pritom 14 percent z nich chce tak urobiť na trvalo a 36 percent len na určitý čas. Podľa autora výskumu Mariána Velšica ide po prepočítaní približne až o 140-tisíc mladých ľudí. "To samozrejme by bolo pre Slovensko pomerne veľká strata. Je to vlastne taká elita spoločnosti. Je to vážny výkričník pre spoločnosť, aby sa s tým začalo niečo robiť," zamyslel sa Marián Velšic, analytik IVO, autor výskumu.

Najväčší potenciál odlivu mozgov je z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky. Špeciálnou kategóriou sú aj absolventi medicíny. Jakub tvrdí, že len jeho piati kamaráti medici plánujú odísť. "Určite by vyskúšali aj Berlín, pretože tam dostať sa, nie je až také náročné. A tí Nemci majú nedostatok tých doktorov a určite zháňajú ľudí aj na Slovensku," povedal Jakub. Pritom medzi študentmi vysokých škôl je situácia ešte vážnejšia. Úvahy o odchode podľa prieskumu priznalo až 62 percent študentov.

Dôvodom odchodu vysokoškolských absolventov do zahraničia je najmä nízka životná úroveň u nás a tiež nedostatok pracovných príležitostí. Významným spúšťačom ich migrácie sú ale podľa prieskumu aj nefunkčné verejné a štátne inštitúcie. "Pre image krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodovom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu," doplnil Velšic.

Veľký odliv mladých je najmä z regiónov

Mnohí mladí ľudia odchádzajú z východného Slovenska do Bratislavy. Tá je však často iba akousi medzi zastávkou. "Samozrejme, že odchádzajú hlavne za prácou, lebo platovo je to tu slabé," povedal obyvateľ Horného Zemplína. "Táto vláda to úplne pokazila a už tu nie sú ani nijaké možnosti, nič!" vyjadril sa ďalší obyvateľ Horného Zemplína. Podľa aktuálneho prieskumu o odchode viac uvažujú ľudia z miest, než z vidieka. Z regionálneho hľadiska je najväčší potenciál odchodu u ľudí z východného Slovenska. "Lebo vidia, že nič dobré ich tu nečaká," skonštatoval obyvateľ Horného Zemplína. No napríklad riaditeľka Strednej priemyselnej školy v Snine má aj iné skúsenosti. Väčšina žiakov si hneď po ukončení štúdia nachádza prácu na Slovensku. "Naša škola pripravuje odborníkov pre trh u nás, ale nájdu sa aj takí, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, ale po rokoch sa vrátia na Slovensko," vyjadrila sa riaditeľka SPŠ Snina Alena Romanová.

S problémom odlivu mozgov bojuje vo svojich projektoch aj Akadémia vied, Technická aj Komenského univerzita. "Cieľom projektu SASPRO 2 je tiež vrátiť našich slovenských vedcov späť na Slovensko," povedala hovorkyňa Univerzity Komenského  v Bratislave Lenka Miller. "Ísť do zahraničia je niečo, čo vám nikto nezoberie. Tie skúsenosti sú len vaše," dodala študentka Jasmína.

Prečítajte si tiež

Každý druhý vzdelaný mladý človek uvažuje o odchode zo Slovenska

​