Mestá a obce museli riešiť, čo s kuchynským odpadom. Ako sa s tým vysporiadali?

SNINA / Do konca júna mali mestá a obce na Slovensku čas na to, aby sa vysporiadali so zberom kuchynského odpadu. Či si túto povinnosť splnili, to začínajú v týchto dňoch kontrolovať inšpektori životného prostredia. Podľa štatistík na Slovensku končí na skládkach takmer 400-tisíc ton kuchynského odpadu. A to úplne zbytočne. Správnym spracovaním z neho dokážeme vytvoriť kvalitný biohumus. Ukážeme vám, ako tento proces prebieha.

"Sa to vozí do miešacieho stroja, tam sa pridáva tráva, kuchynský odpad, aj lístie. Stroj to namieša, ukazuje to váhu," povedal Jaroslav Prokop, zamestnanec prevádzky BRO v Snine. Z miešacieho vozu sa zmes presunie do fermentora a tu je presne 48 hodín pri teplote 70 stupňov Celzia. "Nepoužíva sa žiadna chémia, všetko je prírodné a na vysokej teplote, ktorá likviduje biologické zárodky a klíčivosť semien. Po 48 hodinách sa to vyskladňuje a sa to ukladá na dvore," vyjadril sa Prokop. "Celá Snina je pokrytá tak, aby sme mohli vykonávať zvoz BRO," povedal Jozef Ondik, riaditeľ VPS Snina.

V Snine triedia BRO deväť rokov. Vďaka tomu majú na skládke každý rok o  dve tisíc ton bežného komunálneho odpadu menej. Kým v Snine je to už zabehnutá prax, mestá a obce na Slovensku mali do konca júna čas na to, aby sa so zberom kuchynského odpadu vysporiadali. Napríklad v Humennom je pokryté najväčšie Sídlisko 3 a rodinné domy dostali kompostéry. Radnica kuchynský odpad následne vyváža na ďalšie spracovanie práve do Sniny, no aj tu je zámer zabezpečiť vlastný fermentor.

"Humenčania majú veľký záujem o separovanie kuchynského odpadu. V blízkej budúcnosti by sa mal nachádzať v areáli skleníkového hospodárstva, aby sa zhodnocovanie odpadu na kvalitný biohumus vykonávalo v Humennom," ozrejmil Marián Škuba, tlačový referát mesta Humenné. "Až 70 % samospráv využíva kompostovanie, ďalších 22 % sa rozhodlo pre zber a ostatní sú kombináciou oboch nástrojov, alebo išli cestou spaľovní ako Košice a Humenné," uviedol Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS. V týchto dňoch inšpektori životného prostredia začínajú s kontrolami. Štatistiky totiž nie sú lichotivé. V zmesovom komunálnom odpade tvorí biologický odpad viac ako 40 %. "Keď sa BRO na skládke rozkladá, tak vzniká metán, čo je plyn až 25-krát účinnejší, než hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý," vyjadril sa Juraj Smatana štátny tajomník MŽP.

V roku 2019 na skládkach či spaľovniach po celom Slovensku skončilo viac ako 530-tisíc ton biologického odpadu, čo je v prepočte takmer sto kíl na obyvateľa. "Z toho 391-tisíc ton boli kuchynsky rozložiteľné odpady. Zbytočne sme skládkovali alebo spálili až 143-tisíc ton záhradných odpadov," povedal Smatana. A to úplne zbytočne. To, čo vznikne fermentovaním biologicky rozložiteľného odpadu, má širokú škálu využitia. "Vzniká z toho humus, kompost, má menšiu uhlíkovú neutralitu. Vieme to využiť pri terénnych úpravách pri záhradkách," dodal Ondik.