Slovensko zarmútil odchod ďalšej legendy: Zomrel najvýznamnejší choreograf slovenského ľudového tanca Juraj Kubánka

BRATISLAVA / Tanečník, choreograf, libretista a pedagóg Juraj Kubánka zomrel vo veku 92 rokov. Správu ako prvý priniesol spravodajský portál Aktuality. Pre noviny PLUS informáciu potvrdil bývalý riaditeľ Baletu SND Emil Tomáš Bartko.

Juraj Kubánka bol slovenský choreograf a tanečník, jeden z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku. Základné prvky ľudového tanca spojil s novým moderným náhľadom na tanec a jeho vyjadrovacie možnosti. 

Jeho pôsobenie sa dlhé roky spájalo so Slovenským ľudovo-umeleckým kolektívom (SĽUK) kde vytvoril aj tzv. Zlatý fond. Medzi jeho najznámejšie choreografie patrili Podpolianska mlaď, Hviezdnatá noc, Tatranskí orli, či Vlachiko. 

„Folklór ma fascinoval svojou krásou a pravdivosťou,“ hovoril o svojej osudovej láske Juraj Kubánka. „Vyrastal som v časoch, keď folklór plnil ešte svoju pôvodnú funkciu, bol súčasťou každodenného života. Vtedy sa pri každej spoločenskej príležitosti spievalo, tancovalo, rozprávalo sa. V takomto prostredí som vyrastal. Takže všetko to, čo je vo folklóre krásne a pravdivé, som nasával s materinským mliekom. A to som túžil odovzdávať aj publiku,“ poznamenal v minulosti. 

Okrem SĽUK-u sa tvorba Juraja Kubánku spájala aj s folklórnym súborom Lúčnica a dlhé roky pôsobil, ako choreograf, aj v zahraničí. V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec. V roku 2008 mu exprezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.  V roku 2018 dostal cenu ministerky kultúry za celoživotné dielo a výrazný podiel na rozvoji slovenských profesionálnych folklórnych súborov SĽUK a Lúčnica a osobitne za výnimočnú choreografickú tvorbu s nezameniteľným choreografickým rukopisom. 

"SĽUK si určite pripomenie osobnosť majstra Kubánka, ale je to ešte veľmi čerstvé a práve dnes sú po celozávodnej dovolenke umelci po prvýkrát v práci,“ uviedol generálny riadite SĽUK-u Juraj Hamar.

TV JOJ

​O Jurajovi Kubánkovi

Podľa bývalého riaditeľa Baletu SND mal Kubánka nesporne najväčší podiel na širokom rozvoji legendárneho folklórneho súboru SĽUK. "Hádam niet takej svojráznej postavy medzi slovenskými choreografmi, neskrotne pracovitý, neovládateľný a večne mladý, ale aj rozporný, taký je „Ďuso”, ako ho oslovujú tí najbližší," uviedol Emil Bartko pre Noviiny PLUS, ktorý si na choreografa spomína ako na húževnatého a  a nekompromisného v práci, ale aj v umeleckom živote. Juraj Kubánka dostal už                                           v prvopočiatkoch dôležitý základ od svojej matky Bronislavy, nestorky vo folklórnom hnutí, zakladateľky detského súboru v „Troch“  Liptovských Sliačoch.

Tu niekde vznikli zárodky jeho vzťahu k ľudovému tancu. Svoje postavenie si získal nielen neskoršími umeleckými výsledkami, ale aj skutočnosťou, že stál pri kolíske tohto scénického žánru na Slovensku. V Bratislave, kde od roku 1947 študoval medicínu, videl vystupovať súbor Živena s tancami, ktoré vznikali v obrodeneckých rokoch v mestách. „Nemalo to skutočný folklórny základ a pritom mali nádherné horehronské kroje,“ spomínal Kubánka. „Vtedy mi napadlo, že by nebolo zlé založiťskupinu a začal som verbovať chlapcov. Najskôr sme boli štrnásti, ale ostalo nás len šesť, pretože to bola dosť tvrdá drina. V telocvični na Lafranconi sme skúšali tak, že sme neraz mali opuchnuté nohy. Ja som predtancovával jednotlivé motívy, nacvičovali sme tance a zároveň som hral na ústnuharmoniku. Neskôr sme sa my Odzemkári spojili so Živenou, speváckymi skupinami, a tak vznikol Vysokoškolský súbor, ktorý sa potom premenoval na Lúčnicu.“

TV JOJ

​V roku 1949 prijal ponuku na spoluprácu od SĽUK-u, čo sa neskoršie ukázalo ako začiatok celoživotnej cesty. Nasledovalo štúdium na VŠMUso záverečnou prácou Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch (1957). "Apropo SĽUK je pojem bytostne spätý s menom Juraja Kubánka. Stál v jeho čele, v počiatkoch, aby v nasledujúcom vývoji, až do 31. decembra 1993, svojou nezmieriteľnou vyhranenosťou ovplyvnil tvorbu SĽUK-u v celej šírke jeho umeleckého vyznenia. Roky strávené v SĽUK-u určite neboli len chvíľami radosti z tvorivej a plnohodnotnej práce. Prišli aj chvíle trápenia, krízy a hľadania, či už umeleckého a či osobného, ale jeho povaha mu pomohla preniesť sa cez nečakané úskalia a problémy," pokračoval Bartko. 

A tých si vedel narobiť do sýtosti na všetkých postoch, ktorými prešiel v súbore. Niekedy aj „opaprikované” spoločenskými faktormi a politikou. Takže tanečník, choreograf, vedúci tanečného súboru, vedúci oddelenia réžie, choreografie a dramaturgie, umelecký šéf SĽUK-u.  V konečnom dôsledku však predovšetkým „pán choreograf“, neobyčajný ako tvorca tanečného diela presahujúceho svojím významom medze SĽUK-u.

Mechanicky zrátajúc to činí okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných, vytvorených pre dva súbory. Nesporne najväčší podiel na širokom samozrejme, spojená so SĽUK-om, ale má veľmi pevné pokračovanie so Srbským ľudovým súborom (SLA), sídliacom v nemeckom Bautzene.