Začiatkom 20. storočia odišla do USA takmer tretina Slovákov. Za oceán migrovali v krojoch

PREŠOV / Je bežné, že súčasnú vlnu migrantov do Európy vnímajú aj Slováci veľmi negatívne. Začiatkom dvadsiateho storočia pritom do Ameriky z nášho územia odišla skoro tretina národa. Najmä na východe Slovenska takmer niet rodiny, ktorej by sa to netýkalo. A zatiaľ, čo dnes vidíme prichádzať migrantov v teplákoch či džínsoch s pár vecami v igelitkách, ľudia zo Slovenska kedysi odchádzali v krojoch.

"Ide o môjho prastarého otca Michala Mikitu, ktorý v priebehu dvoch desaťročí na začiatku 20. storočia navštívil USA trikrát," povedal Ondrej Glod, kurátor výstavy, pravnuk Michala Mikitu. Toto je len jeden z mnohých príbehov a ľudských osudov našich predkov, ktorí sa vybrali za americkým snom. Často len v kroji a so zopár vecami vo veľkej šatke uviazanej do uzlíka. Na Šariši sa tomu hovorilo "zajda". "Vracali sa ľudia, ktorí tie kroje mali zbalené v kufroch," vyjadril sa Glod. Z vysťahovalcov v krojoch sa stali páni - a to nielen preto, že sa domov vrátili s kapsami plnými peňazí. "Prišiel už naozaj taký "americký man" - teda chlap, ktorý fajčil parádne cigarety a vedel čítať noviny, dokonca v angličtine," ozrejmil Glod. "Z Ameriky sa vrátil človek, ktorý ovládal cudzí jazyk, dokonca aj niekoľko cudzích jazykov, pretože k tej angličtine sa občas pridala aj nemčina, či francúzština," doplnil Glod.

Aj keď už okúsili, čo je to nosiť oblek, mnohí sa vrátili a svoje zarobené peniaze investovali až doma. Maja si dobre pamätá, ako jej babka hovorila o tom, ako sa jej otec vrátil z Ameriky a sen si splnil v rodnej obci. "Môj pradedo odišiel do Ameriky a po návrate domov si zabezpečil nielen pozemok, ale postavil si aj dom a v rámci toho aj mlyn," prezradila Maja Dudová-Bašistová, novinárka, pravnučka Jána Jankuru.

Martin Javor je majiteľom múzea vysťahovalectva, ktoré je zatiaľ vo virtuálnej podobe. Medzi rôznymi historickými kúskami, ako sú lístky na loď a podobné fragmenty má aj originálny podpis Johna Bon Joviho. "Bon Jovi má predkov z Keceroviec, od Košíc. Jeho prastará mama bola Slovenka. A tá Slovenka sa priatelila s mojou babkou, boli dobré kamarátky, tak jej daroval fotku s podpisom. On sa aj hlási k slovenskej národnosti, čo je veľmi zaujímavé," skonštatoval Martin Javor, docent histórie, Múzeum vysťahovalectva. Docent histórie je sám prekvapený z toho, že na to aký to bol významný medzník v našich dejinách, tak o vysťahovalectve sa veľmi málo učia deti na hodinách dejepisu. "Je neuveriteľné, že nám tretina národa emigrovala a my túto otázku vôbec nereflektujeme," zamyslel sa Javor.