ROZHOVOR TV JOJ: Slovák, ktorý chránil aj pápeža. Šokujúce odhalenie, toto mohlo skončiť tragicky

BRATISLAVA / Dlhé roky sa venoval ochrane významných osobností počas ich návštevy na Slovensku, sprevádzal aj niekdajšiu hlavu katolíckej cirkvi pápeža Jána Pavla II., keď navštívil Slovensko. S pápežom mal tú česť rozprávať sa nielen o práci, ale aj o živote. Pre spravodajský portál TV JOJ - noviny.sk prezradil, ako sa k tejto príležitosti dopracoval, opísal najemotívnejší zážitok s pápežom a porozprával nám aj o okamihu, ktorý ho stál takmer život. Dámy a páni, zoznámte sa so známym slovenským bezpečnostným analytikom Jurajom Zábojníkom.

+10 fotiek

Muž, ktorý chránil pápeža - Juraj Zábojník

​Vy pôsobíte ako bezpečnostný analytik. Na Slovensku ste známy tým, že ste robili ochrankára pápežovi Jánovi Pavlovi II., mohli by ste nám povedať, ako ste sa k tomu dostali? 

V osemnástich rokoch som nastúpil k policajnému zboru a potom som bol zaradený na správu Úradu ochranných činiteľov, kde som po siedmych rokoch nastúpil k predsedovi vlády. Tam som pôsobil dlhšie, až som sa stal šéfom ochrankárov. V časoch keď som bol námestníkom, v deväťdesiatych rokoch, padlo od ústavných činiteľov rozhodnutie, že na Slovensko príde Ján Pavol II. Museli sme pripraviť túto akciu a ja som bol poverený s tímom ľudí, ktorú sme pripravovali takmer jeden rok. 

Ako si spomínate na návštevu Jána Pavla II. V čom bol výnimočný a iný ako ostatní? 

Bol to veľmi výnimočný človek, ja som zodpovedal za rôzne bezpečnostné akcie niekoľkých prezidentov, kráľov a kráľovien a iných ústavných činiteľov celého sveta. Bola to pre mňa najväčšia osobnosť, akú som kedy spoznal. Nielen charizmatická, ale aj svetovo známa. Pre mňa to bola veľká česť, že som ho chránil a trávil som s ním veľmi veľa času. Mal som možnosť byť v jeho tesnej blízkosti a trávil som s ním čas, ktorý strávil na Slovensku. Lietal som s ním nad Tatrami, kde mi ukazoval Zakopané, kde ako mladý kňaz chodil po horách. Vtedy sa mu zarosili oči a spomínal si na svoju mladosť. Bolo to niečo úžasné a my sme asi hodinu a pol lietali nad Vysokými Tatrami. Najväčšou zásluhou bolo pre mňa to, ako aj pre celý tím policajtov a ochrankárov, že vatikánske noviny písali o Slovensku, že počas všetkých ciest, ktoré pápež absolvoval po celom svete, novinári písali, že len v dvoch štátoch boli adekvátne bezpečnostné podmienky a jedným z nich bolo Slovensko a druhé Vatikán. To bolo najväčšou poctou pre mňa a celý tím. 

Aké najväčšie emócie sa Vám spávajú s pápežom? 

Mal som možnosť držať jeho bakuľku, mal som ho možnosť pozapínať, mohol som ho počúvať, keď mi hovoril a ukazoval jeho rodné Poľsko. Sedel so mnou vo vrtuľníku aj spolu s kardinálom. Je to nekonečný príbeh, pretože pápež Ján Pavol II. mal Slovákov veľmi rád a nechal veľmi veľa krásnych odkazov vo svojich liturgiách. Tie chvíle s nimi boli pre mňa veľmi emotívne, aj keď sme museli byť dennodennom v pracovnom nasadení. Nebolo to stále len to pekné, bolo veľa nástrah a my sme museli byť pripravení na všetko. Bolo to náročné keď na Mariánskej hore bolo viac ako 650-tisíc ľudí a museli sme ich všetkých preveriť. Pápež mi daroval krásny dar - ruženec v pápežskej krabičke. S tými slovami, ktoré mi venoval boli pre mňa veľkým zážitkom. Od všetkých významných ľudí, vrátane amerického prezidenta Jima Cartera či Hilary Clintonovej, je to pre mňa najväčší dar, ktorý chráni, minimálne tak ako samotný pápež. 

Aké slová Vám hovoril pápež Ján Pavol II.? 

Tie najkrajšie, aby sme nezabudli na svoju hrdosť, národ, kultúru a aby sme sa stále otvorene stavali k veciam. Pýtal sa na moju rodinu, na moje pôsobenie. Zaujímal sa o program, o všetko čo bude nasledovať. To sú veci, ktoré musia byť odobrené, vatikánskym úradom. Takto isto to bude aj s pápežom Františkom. To, že sme dostali vyznamenanie a poďakovanie od štátneho sekretára vo Vatikáne, tak to bolo niečo úžasné a krásne. 

Máte s pápežom Jánom Pavlom II. aj nejakú úsmevnú spomienku? 

Boli viaceré veci o ktorých, by som nerád hovoril a asi si ich zoberiem do hrobu. Keď sa lúčil na popradskom letisku tak stáli všetci ústavní činitelia v rade, medzi nimi aj prezident Michal Kováč a cirkevní predstavitelia. Ako sa lúčil Ján Pavol II. tak hovorí: "Tak už ste radi, že idem domov". Všetci ústavní činitelia zborovo ako žiaci v škole: "Ale nie, nie, Svätý otče, my sme veľmi radi, že ste tu". A pápež na to: "Ale nie, tešíte sa...". 

Aká je Vaša najlepšia a naopak najhoršia skúsenosť v tejto práci, na ktorý moment nikdy nezabudnete a prečo?

Moja najlepšia skúsenosť je to, že som mohol byť s Jánom Pavlom nielen na Slovensku, ale aj to, že som mal možnosť na prijatie u neho osobne vo Vatikáne s delegáciou Slovenska. Negatívny zážitok, ktorý som zažil, bol pre mňa to, že som bol s predsedom vlády v roku 1989 v Leopoldove medzi najťažšími kalibrami, kde ich bolo okolo 200, a to boli ľudia s ťažkou recidívou, bol tam medzi nimi ten, ktorý povraždil všetkých dozorcov. Dostal som sa s predsedom vlády do diania v centre Leopoldova a myslel som si, že odtiaľ nevyjdem a keby som nespravil určité opatrenia vopred, o ktorých nebudem hovoriť, tak by sme odtiaľ už asi nevyšli. Pán premiér povedal, že to mohla byť naša posledná cesta a že Pán Boh musel nad nami držať ochrannú ruku a asi aj preto, že som mal o päť rokov chrániť, jeho posla na zemi.

Viac z rozhovoru si môžete pozrieť v hlavnom VIDEU.

​