Zem sa do roku 2040 ohreje o 1,5 stupňa. Na klimatické zmeny reaguje aj Európsky parlament

BRATISLAVA / Na šokujúcu správu o stúpaní teploty Zeme už reaguje aj Brusel. Aj keby ľudstvo plnilo všetky plány ochrany klímy, do roku 2040 sa priemerná teplota zvýši o 1,5 stupňa. Európsky parlament s komisiou sa preto pripravujú na možné otváranie ambicióznych klimatických cieľov. Najskôr sa však chcú dohodnúť na globálnej úrovni.

Na šokujúcu správu o stúpnutí teploty na Zemi reaguje už aj Brusel. Aj keby ľudstvo totiž plnilo tie najambicióznejšie plány ochrany klímy, do roku 2040 sa priemerná teplota na Zemi zvýši o 1,5 stupňa podľa každého scenára. Európsky parlament s komisiou sa preto pripravujú na možné otváranie klimatických cieľov. Najskôr sa však chcú dohodnúť na globálnej úrovni. 

Európania a Američania pocítia zmeny klímy hlavne ako extrémne teploty, výdatné zrážky a časté povodne. “Požiare, ktoré vidíme teraz v Grécku, ale aj v USA, na Sibíri, záplavy v Európe sú len ochutnávkou toho, čo nás čaká, keď radikálne nezmeníme svoje smerovanie,” skonštatoval Martin Hojsík, europoslanec, PS,RE. Na grafe vo videu môžete vidieť rozdiely v prístupe a znečisťovanie podľa svetových veľmocí. Bez globálnych dodržiavaní pravidiel sa nepodarí udržať oteplenie do 1,5 stupňa. “Európska únia si musí uvedomiť, že má len okolo 8 % emisií na celosvetových emisiách a svojimi lokálnymi opatreniami svet nezachráni,” vyjadril sa Tibor Gregor, Klub 500.

Na tom, že emisie treba rapídne znížiť sa ale zhodujú všetci. Spôsob ako na to, sa ale líši. “Táto transformácia musí byť flexibilná a v štátoch ako Slovensko musí brať do úvahy aj dočasnú úlohu menej škodlivého plynu,” uviedol Robert Hajšel, europoslanec, SD. Možnosti krajín sú totiž rôzne. Kým na severe Európy sa rozmáhajú veterné elektrárne, v našich končinách sa budovala hlavne pozemná infraštruktúra. “Európa sa snaží dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, no zároveň nechce príliš škrtiť priemysel. Je teda otázka, či takéto polovičaté riešenia alebo kompromisné riešenia budú dostatočne efektívne,” povedal Michal Wiezik, europoslanec, Spolu, EPP.

Aj Európska komisia priznáva, že ciele sú na spodnej hranici. A bez dohody s najväčším znečisťovateľom - Čínou sa globálne otepľovanie nepodarí dostať pod kontrolu. “Musíme veľmi prísne trvať na tom, aby to, čo sa dohodlo, sa naozaj naplňovalo,” skonštatoval Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.