Slovensko si po prvýkrát ako pamätný deň pripomína udalosti z 21. augusta 1968, mladí v uliciach o vpáde vojsk moc nevedeli

BRATISLAVA / Slovensko si po prvýkrát ako pamätný deň pripomína udalosti z 21. augusta 1968, kedy vojská Varšavskej zmluvy na príkaz Moskvy obsadili vtedajšie Československo. Ulice miest ostali posiate tisíckami tankov, do krajiny vkročila obrovská armáda, ktorá zastavila akékoľvek snahy o demokraciu. A to poznačilo život niekoľkých generácií. Tá súčasná, teda mladí študenti, však zdá sa, o tejto udalosti ako keby ani nikdy nepočuli.

Pamätmá tabula na budove univerzity Komenského v Bratislave pripomína udalosti, ktoré nastali po vpáde vojsk v roku 1968.

"Na územie ČSSR vstúpili vojská štyroch štátov Varšavskej zmluvy, ktoré mali vyše pol milióna vojakov a šesť tisíc tankov a v priebehu niekoľkých hodín celé územie štátu obsadili," uviedol Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa.

21. august, jedno z najsmutnejších výročí Československa sa v uliciach ľudí, či vedia, že vôbec takýto pamätný deň existuje. Celkové skóre, štyri jedna v neprospech.

"Je to smutné, ale tých, ktorých táto téma baví, sa tomu venujú, naozaj tento dátum vedia," uviedla Želmíra Gdovcová, učiteľka dejepisu.

+5 fotiek

Okupácia 1968

​

Udalosti 68' sa deti učia aktuálne v 9. ročníku, spolu s témou neúspešnej reformy vtedajšieho socialistického zriadenia. Téme je venovaná jedna dvojstrana. "Pri tejto téme, je to na každom učiteľovi, keďže dotácia tri vyučovacie hodiny nám dovoľuje sa venovať aj širšie tejto téme. Záleží na tom, ako k tomu učiteľ pristupuje, či už sú to pesníčky Karla Kryla," dodala učiteľka.


"Udalosti roku 1968 sú dostatočne zastúpené vo vzdelávacích štandardoch štátnych vzdelávacích programov pre základné aj stredné školy. Výsledky medzinárodných meraní nám ukazujú, že problém nášho vzdelávacieho systému nie je v rozsahu vzdelávacích štandardov, ale účinnosti školského vzdelávania,"  uviedlo v stanovisku ministerstvo školstva.


"Mysím si o tom, že je to celkom prirodzený proces, pretože pre mladých ľudí je toto veľmi vzdialená minulosť, ako pre nás I. sv. vojna," skonštatoval Klubert z ÚPN.

Snaha o socializmus s ľudskou tvárou

Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému. Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov. Ako sa píše na stránke Ústavu pamäti národa, tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli.

Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľom viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu. Keďže k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa na nej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo viac ako 500-tisíc vojakov a asi 6 300 tankov, 2-tisíc diel a 800 lietadiel. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list podpísaný niektorými dogmatickými československými komunistami, v ktorom títo žiadali "bratské socialistické štáty" o pomoc proti "kontrarevolúcii" a za udržanie socializmu v Československu. Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.

Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom. Snažili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či názvov ulíc. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na ľudských životoch. Podľa najnovších výskumov zahynulo v dôsledku okupácie v Československu najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšie stovky osôb boli ťažko ranené. Okupácia tak zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Vojská za sebou nechali zničené cesty, civilné vozidlá a rozstrieľané fasády domov. Škody boli odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. Nielen pre vlnu čistiek, keď o funkcie, kariéru, zamestnanie i obživu prišli desaťtisíce ľudí.

Korčok pripomenul, že desaťtisíce talentov a státisíce spoluobčanov utieklo z vlasti a nikdy sa nevrátili

Vojenská okupácia Československa od roku 1968 zastavila beznádejný politický experiment, takzvaný socializmus s ľudskou tvárou a ponížila znovuobjavenú vášeň slovenského a českého národa k pravde a slobode. Povedal to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom.SaS) pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Šéf rezortu diplomacie pripomenul obete okupácie, zavraždené ženy a mužov zbraňami okupantov v tragické augustové dni roku 1968. Nasledovalo podľa neho "dvadsať tragických rokov ekonomickej stagnácie, politickej neslobody a morálnej devastácie v modernej slovenskej a českej histórii". Korčok pripomenul, že desaťtisíce talentov a státisíce spoluobčanov utieklo z vlasti a nikdy sa nevrátili. Doma komunistická moc rozpútala represálie a nakoniec dosiahla rezignáciu väčšiny obyvateľstva.

Medzivojnové Československo patrilo medzi desať najrozvinutejších krajín sveta. Ako Korčok uviedol, komunistický prevrat v roku 1948 a vojenská okupácia z roku 1968 uvrhli krajinu do desaťročí neslobody a ekonomického úpadku, ktorých dôsledky cítime a naprávame dodnes. "Spomínajme na obete augustovej vojenskej okupácie z roku 1968 s pietou, obdivujme tých, ktorí držali zástavu statočnosti a dôstojnosti v období neslobody po roku 1968, a ochraňujme slobodu a demokraciu, ktorú sme získali v Novembri 1989," doplnil minister.