August 1944 je varovaním. Sloboda sa ťažko nadobúda, no ľahko stráca. Oslavy narušili demonštranti

BRATISLAVA / Slovensko si 29. augusta 2021 pripomína 77. výročie Slovenského národného povstania. V tento deň v roku 1944 bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky.

Oslavy SNP boli tentokrát iné, do areálu sa pre obmedzenia dostala tisícka ľudí. Kým po iné roky prišlo na oslavy 10 tisíc ľudí, tento raz areál múzea bol prázdny. Vojsť sa dalo len na pozvánky. Pre úsporné pandemické opatrenia obmedzili účasť verejnosti. "Nemusíme tým pádom robiť opatrenia. Nad tisíc ľudí sú opatrenia, ktoré by sme organizačne nezvládli," vysvetlil riaditeľ múzea Stanislav Mičev. Účastníci povstania, ktorých každým rokom ubúda mali čestné miesto na pódiu. Nechýbal Vladimír Strmeň, pred pár dňami oslávil 93 rokov: "zdravie mi slúži, chodíme na besedy stále medzi mladých, aby vedeli ako to je."

Aj účasť politikov bola tento rok nižšia ako sme boli zvyknutí. Na centrálnych oslavách chýbala opozícia. Vystúpenia najvyšších ústavných činiteľov prerušoval piskot demonštrantov z ulice. Asi 90 demonštrantov sa síce do areálu múzea nedostala. No priebeh osláv narušili pískaním čo riaditeľ múzea skritizoval a označil za nedôstojné k účastníkom SNP.

Rozhodujúce pre ochotu obyvateľov Slovenska zapojiť sa do Slovenského národného povstania (SNP) bolo dedičstvo demokratickej politickej plurality a rozvinutej spolkovej činnosti v medzivojnovom Československu. Pri príležitosti dnešného 77. výročia SNP to pre agentúru SITA skonštatovala pracovníčka Historického ústavu SAV Marína Zavacká. Podľa nej v spolkoch nielen prirodzene rástli schopní organizátori, ale najmä sa tam vytvárali priateľstvá prekračujúce rodácke, sociálne a konfesijné bariéry.

"Spolkové zázemie tvorilo siete dôvery aj medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy nestretli osobne. Dávalo im predstavu o hodnotách, schopnostiach a skúsenostiach toho druhého, aj vysokú pravdepodobnosť spoločných priateľov, čo bolo vo vtedajšom prostredí silnou spoločenskou zárukou," uviedla Zavacká. Pripomína, že pestré spektrum spolkov, kde sa členovia bežnou každodennou činnosťou socializovali k životu v slobodnej spoločnosti a k občianskej zodpovednosti, sa rovnako ako demokratické politické strany stalo terčom ľudáckeho režimu už na jeseň 1938. "Spolky boli rozpustené alebo povinne zlúčené s Hlinkovou gardou, ktorá si aj prisvojila ich majetok," upresnila historička.

Staršia generácia odbojárov mala podľa Zavackej často spoločné skúsenosti z národoveckých aktivít ešte za Uhorska, z pôsobenia v Československých légiách, a aj z bojov proti maďarským boľševikom roku 1919. "Veď práve bývalí legionári ako Rudolf Viest, Janko Jesenský či Jozef Gregor Tajovský podpísali už 14. marca 1939 spoločnú výzvu poslancom snemu, aby odmietli vyhlásiť slovenský štát," povedala. Silné demokratické povedomie pretrvávalo podľa nej aj medzi dlhoročnými členmi rozpustených a zakázaných politických strán a odborových organizácií. "Napríklad medzi železničiarmi, ktorí od roku 1939 tajne prevážali cez Slovensko prenasledovaných ľudí aj ilegálne tlačoviny, a v železničných dielňach vyrobili pre povstanie pancierové vlaky Štefánik, Masaryk a Hurban, bola tradične vysoká organizovanosť v československej sociálnej demokracii," zdôraznila Zavacká.

Vďaka spolkom podľa historičky získavali ich členovia tiež nové znalosti, upevňovali si telesnú kondíciu aj disciplínu. "Turisti a skauti sa naučili čítať terénne mapy a všímať si zdroje pitnej vody, v ochotníckom divadle sa ukázalo, kto vie osloviť verejnosť alebo nakresliť pôsobivý plagát. Medzi povstalcami boli početní aj členovia telocvičnej jednoty Sokol," vysvetlila Zavacká s tým, že k nim patril aj už spomenutý Rudolf Viest, Ján Golian, Viliam Žingor, Viliam Pauliny, alebo „biela pani" Františka Hrubišková.

U mladšej generácie bola výrazná účasť bývalých študentov konkrétnych stredných a vyšších odborných škôl. "Zreteľné to bolo napríklad u lesníkov, ktorí získali vzdelanie v Liptovskom Hrádku, a tiež u zdravotných sestier, absolventiek školy v Turčianskom Sv. Martine. Išlo totiž o profesie, ktoré sa ľudáckemu režimu nedarilo rýchlo nahradiť vlastnými vernými kádrami," vysvetlila Zavacká. V odbojových štruktúrach bolo podľa nej aj veľa učiteľov. "Už preto, že ako vojaci prezenčnej služby, ktorí mali maturitu, boli vysielaní na dôstojnícke kurzy, teda pri mobilizácii nastupovali ako velitelia jednotiek. Veľa bolo aj učiteliek, ktoré ako členky Červeného kríža mali výcvik na prevádzku núdzových vývarovní, ošetrovní, dezinsekčných staníc a ďalšie zručnosti, ktoré sa v mierových časoch využívali pri epidémiách a živelných katastrofách," dodala historička.

+14 fotiek

Pripomienka 77. výročia SNP

​Minister zahraničných vecí Ivan Korčok: Hrdinovia SNP obetovali svoje životy za spravodlivosť

Hrdinovia Slovenského národného povstania (SNP) obetovali svoj život za ideály spravodlivosti, slobody a demokracie. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) to uviedol pri príležitosti 77. výročia SNP, ktoré si Slovensko pripomína práve dnes. Udalosti 29. augusta 1944 Slovensku podľa neho pripomínajú, že sloboda sa ťažko nadobúda, no veľmi ľahko stráca. Minister dodal, že Slovensko bude aj preto vždy podporovať snahy o slobodu a demokraciu v iných krajinách a tých, ktorí čelia útlaku a prenasledovaniu. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že hrdinovia SNP obetovali svoje životy za hodnoty, na ktorých dnes stojí nielen Slovenská republika, ale aj jej zahraničná politika. "Je preto našou povinnosťou nedopustiť, aby tento silný odkaz SNP zanikol v kriku hlasnej menšiny,“ povedal.

+3 fotky

Ivan Korčok

​Minister financií Igor Matovič pri výročí SNP: Národ formuje svoj charakter práve v kritických situáciách

Slováci ukázali, že hrdosť, odvaha a ľudskosť sú viac, ako pôžitky z kolaborácie s nacistickým Nemeckom. Uviedol to líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a minister financií SR Igor Matovič na pietnom akte v Bratislave vo svojom príhovore veteránom SNP. Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO v tlačovej správe informoval, že význam odkazu SNP si predstavitelia hnutia dôstojne pripomínajú na viacerých miestach Slovenska.

Matovič poukázal na to, že národ formuje svoj charakter práve v kritických situáciách. "Som hrdý na našich predkov, ktorí nám pripomenuli, že dôstojným národom sme vtedy, ak sa vieme s rovným chrbtom postaviť potupe a zlu, a to aj s nasadením vlastných životov,“ povedal. Praje všetkým, aby nikdy nezabudli na to, čo sa stalo a aby nikdy nezabudli, že SNP symbolicky naďalej trvá. Vysvetlil, že každý jeden deň sa bojuje o charakter, slobodu a o to, aby aj do budúcna Slováci mohli zostať dôstojným národom.

+28 fotiek

Igor Matovič

​

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš vyhlásil, že SNP predstavuje najlepšiu tradíciu Slovákov v odpore voči nenávistnej a extrémistickej ideológii. "Vďaka statočnosti bežných ľudí v oných kritických časoch mohlo Slovensko na konci vojny hrdo stáť na strane víťazov,“ dodal.

Parlament 22. júna žijúcim účastníkom národného boja za oslobodenie schválil mimoriadne jednorazové zvýšenie finančného príspevku o 630 eur. Zákon do parlamentu predkladal predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. Príspevok je hradený z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR. "Toto je to najmenej, čo pre našich hrdinov môžeme urobiť. Narozdiel od bývalej vlády, ktorá im len sľubovala, my reálne konáme,“ zdôraznil minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).

Vicepremiérka Veronika Remišová považuje SNP za príbeh odvahy, solidarity a statočnosti

Odkaz odvahy a odhodlanosti bojovať za ideály je potrebné odovzdávať ďalším generáciám. Predsedníčka strany Za ľudí a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová to uviedla pri príležitosti 77. výročia SNP, ktoré si Slovensko pripomína práve dnes. Jej vyjadrenie poskytlo tlačové oddelenie strany.

Remišová považuje SNP za výrazný medzník v slovenskej histórií. Je podľa nej príbehom odvahy, solidarity a statočnosti. "Tisíce ľudí sa postavili zločinnému režimu a za ideál slobody dokázali položiť život. Aj súčasné udalosti vo svete nám ukazujú, aká krehká je sloboda a ako ľahko o ňu národ môže prísť. Preto tento odkaz odvahy a odhodlanosti bojovať za ideály treba odovzdávať ďalším generáciám, aby nezabudli, že za slobodu a svojbytnosť národa sa oplatí bojovať,“ povedala.

+10 fotiek

Veronika Remišová

​Prezidentka Zuzana Čaputová sa pýta nakoľko sú občania schopní dnes, urobiť v danej chvíli to najlepšie pre spoluobčanov i pre krajinu

 Odhodlanie a odvaha prejavená v auguste 1944 môže slúžiť ako základná mierka, podľa ktorej možno hodnotiť aj svoje vlastné postoje a činy. Vo svojom príhovore to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová pri oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania, ktoré si dnes Slovensko pripomína. Označila ho za jeden zo slovenských najvýznamnejší štátnych sviatkov, lebo ním Slováci aj svetu hovoria, čím sú a čím chcú byť, k čomu sa bytostne hlásia. Veteránom povedala, že pred viac ako trištvrte storočím podstúpili obrovské osobné riziko, aby sa v rozhodujúcej historickej chvíli postavili na správnu stranu dejín, a to na stranu humanity, demokracie a ľudskej dôstojnosti. Podotkla, že za ich postoj mohli zaplatiť najvyššiu cenu nielen oni, ale aj ich najbližší.

"Vaše odhodlanie a vaša odvaha, ktorú ste prejavili v auguste 1944, nám ostatným môžu slúžiť ako základná mierka, vďaka ktorej môžeme hodnotiť aj svoje vlastné postoje a činy. Vďaka vášmu príkladu sa môžeme samých seba pýtať, či by sme na vašom mieste konali rovnako statočne a odvážne,“ vyjadrila sa Čaputová. Podľa nej sa núka aj otázka, či by sa Slováci dokázali postaviť za správnu a posvätnú vec tak, ako to dokázali muži a ženy povstaleckej generácie a či by na vlastných hodnotových križovatkách obstáli so cťou. Poznamenala, že dnes nemôže nik pochybovať o tom, že muži a ženy povstania urobili pre svoju vlasť najviac, čo v danej chvíli urobiť mohli. Preto sa pýta nakoľko sú občania schopní dnes, urobiť v danej chvíli to najlepšie pre spoluobčanov i pre krajinu.

+10 fotiek

Prezidentka Zuzana Čaputová

​Čaputová konštatovala, že v súčasnosti občania Slovenska čelia ťažkému obdobiu. Poukázala na to, že posledný rok priniesol veľa obetí, veľa smútku, ale aj hnevu a sklamania. "Všetky tieto emócie sú ľudské, a teda sú aj prirodzené. To, čo ale považujem za nebezpečné a čo nemá mať medzi týmito emóciami miesto, je nenávisť a podnecovanie k nej. Nenávisť nikdy nič nevyriešila a napokon aj viedla k hrôzam vojny,“ priblížila. Slovenskí predkovia a veteráni podľa nej pre nenávisť riskovali svoje životy v SNP. Dodala, že by sa nemalo dopustiť, aby nenávisť ovládla Slovensko, aby mu diktovala, čo si majú občania myslieť o svojich blížnych. Občania by si mali vziať príklad od našich povstaleckých hrdinov, ktorí bojovali za spoločné vyššie ciele. Vyzvala, aby sa Slovensko budovalo vo vzájomnom rešpekte, úcte, spolupráci a s pamäťou.

Prečítajte si tiež

Spravodlivý, prísny a múdry. Bez Imricha Karvaša by SNP fungovať nemohlo

Predseda parlamentu Boris Kollár vyjadril hlbokú úctu všetkým tým, ktorí sa v rokoch druhej svetovej vojny zapojili do protifašistického odboja

Vôľa vojakov, dôstojníkov a partizánov brániť svoju vlasť boli rozhodujúce pri tom, že ozbrojený boj proti okupácii neskončil za tri dni. Vo svojom príhovore na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP) to uviedol predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Podľa neho táto odhodlanosť umožnila stabilizovať obranu oslobodeného územia, na ktorom sa mohli etablovať politické orgány povstania – Slovenská národná rada a zbor povereníkov. Dodal, že hrdinstvo vojakov povstaleckej armády by malo byť príkladom hodným nasledovania aj pre dnešnú mladú generáciu. Podotkol, že tá by si mala byť vedomá, že jej dnešný pokojný a mierový život bol v minulosti vykúpený krvou a utrpením tých, ktorí sa odhodlali brániť vlasť a jej slobodu.

Kollár vníma, že Slovensko má na čo byť hrdé a má sa čím pýšiť pred vlastným obyvateľstvom i pred Európou. Avšak podľa neho občania nemajú k slovenskej histórii patričnú úctu. "Nevedia veľa ani o Slovenskom národnom povstaní a už takmer nič o jeho oslavách a interpretáciách. Preto veľmi ľahko aj podliehajú falošným interpretáciám jeho významu. Pre jedných to bolo povstanie proti vlastnému štátu, pre iných komunistický puč, pre ďalších boj za obnovenie „československého“ štátu bez spojovníka medzi českým a slovenským,“ konštatoval s tým, že ani jedna z týchto interpretácií nie je pravdivá. Dôvodom je, že SNP bolo predovšetkým slovenské a národné. Poukázal na to, že sa pravidelne pripomínalo a oslavovalo aj vtedy, keď väčšina jeho politického vedenia, partizánskych veliteľov a takmer všetci vyšší dôstojníci povstaleckej armády „hnili“ vo väzeniach komunistického režimu.

V závere príhovoru vyjadril hlbokú úctu všetkým tým, ktorí sa v rokoch druhej svetovej vojny zapojili do protifašistického odboja, všetkým účastníkom SNP, ktorí neváhali zobrať do svojich rúk zbraň a dať sa do boja za slobodu, suverenitu a demokraciu na Slovensku.

+15 fotiek

Boris Kollár

​

Premiér Eduard Heger: Mier a demokracia nie sú samozrejmosťou

Mier a demokracia nie sú samozrejmosťou. Vo svojom príhovore to uviedol predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Podľa neho má boj za slobodu vždy zmysel, aj keď to neznamená, že bude aj posledný. Vo svojom príhovore vyzdvihol úlohu účastníkov SNP a poďakoval sa im s tým, že Slováci na nich môžu byť právom hrdí.

Heger podotkol, že účastníci povstania ovplyvnili slovenskú históriu a postavili Slovensko na správnu stranu. Svojimi činmi ukázali, že na Slovensku je ctená hodnota slobody, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a demokracie. Verí, že občania Slovenska sa navždy postavili proti fašizmu a nacizmu a jasne povedali, že ho v krajine nechcú.

+6 fotiek

Premiér Eduard Heger

​Ombudsmanka Mária Patakyová: Dodržiavanie ľudských práv nebolo vždy samozrejmé a automaticky garantované

Slovenské národné povstanie (SNP) pripomína, že dodržiavanie ľudských práv nebolo vždy samozrejmé a automaticky garantované. Vo svojom profile na sociálnej sieti pri príležitosti 77. výročia SNP to konštatovala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Rešpekt k ľudským právam bol podľa nej v histórii mnohokrát tvrdo vybojovaný. Dodala, že ľuďom, ktorí sa na ňom podieľali, patrí hlboká úcta a vďaka za to, že sa postavili na stranu boja za oslobodenie.

Patakyová upozornila, že by sa nemalo zabudnúť na kruté udalosti, ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny a pre ktoré boli viaceré menšiny, etnické, národnostné a iné skupiny prenasledované, väznené a v mnohých prípadoch aj zbavené života. Spoločnosť by mala byť citlivá pri odlišovaní situácií, v ktorých sa ocitli členovia menšín vtedy a v ktorých sa občania nachádzajú dnes, aby sa neznižovala hodnota obetí, ktoré si dnes pripomína. "Neprehliadajme nenávistné či ponižujúce prejavy na adresu minorít, ktoré v minulosti viedli k tragickým udalostiam. Nedopusťme opakovanie temnej časti histórie, chráňme demokratické hodnoty a ľudské práva,“ uzavrela.