Punk žije! V Oblude určite

Výstava fotiek punkovej subkultúry oslovila i ľudí "zvonku"

Autorka fotiek Lucia Bartošová je zvláštna bytôstka. Drobná, s tvárou a dušou večného dievčatka. Svojím umeleckým cítením dokáže pomáhať chorým ľuďom, lebo má pocit, že si navzájom majú čo dať. Najradšej fotí ľudí a nočné mesto, obdivuje street art. Nevymýšľa témy, neštylizuje objekty, čaká čo jej pred objektív prihrá život sám. Venuje sa písaniu článkov s hudobnou tematikou, ale doma má aj všeličo iné a možno vraj raz spraví hrubú čiaru za všetkým, čo urobila a začne robiť niečo celkom nové. 

joj.sk

Podľa Lucie prišiel s nápadom spraviť v Oblude výstavu jej fotiek publicista a jej kamarát Peter Getting. Okrem iného vraj chcel i očistiť meno podniku, o ktorom sa začali šíriť fámy, že sa v ňom schádzajú výtržníci. Aby vedeli, že je to priestor, ktorý okrem hudby znesie aj iný druh umenia. Špeciálne ak ide o umenie, ktoré zachytáva život, ľudí. Pôvodný plán bol spojiť výstavu s koncertom kapiel, ktorých hlavní protagonisti sú často objektmi týchto fotografií. "Vytvoriť akýsi dvojpohľad, akí boli vtedy a ako vyzerajú teraz, čo robia, ako čas pokročil," hovorí Lucia. 

joj.sk

Výstava prilákala mnohých zvedavcov, i takých, ktorí o punku veľa nevedeli. Pre samotnú Luciu to bolo potešujúce zistenie. "Chlapci odtiaľto mi hovorili, že prichádzajú ľudia len kvôli výstave a pýtajú sa na mňa, na fotky. To je fajn pocit, hovorí Lucia.

joj.sk

Punkové a iné hudobné koncerty, ktoré sa v období socializmu vymykali bežnej hudobnej produkcii, začala Lucia fotiť, keď mala asi 18-19 rokov. "Bola som vtedy jednou z nich, aj keď nemôžem povedať, že som bola a celý život zostala tým "poriadnym" pankáčom," priznáva Lucia, ktorá okrem punkovej hudby počúvala aj všeličo iné a priznáva, že predstava navliekania si uniforiem, ktoré z človeka robia príslušníka istej skupiny, jej veľmi nevyhovujú.

K punku sa dostala cez otca, ktorý robil v tej dobe portréty rôznych kapiel ako napríklad Tublatanky či vtedy začínajúceho Problému 5. Vzal ju na jeden z koncertov a Lucii sa zapáčila hudba i ľudia, ktorí si ju prišli vypočuť.

joj.sk

Neskôr objavila burzu, spoznala ďalších ľudí. "Na burze si ľudia vymieňali nahrávky, informácie, bol to vlastne jediný spôsob ako sa dostat k nejakej zahraničnej muzike. Nahrávali sme si to jeden od druhého, čomu zodpovedala aj kvalita, ale tešili sme sa, že niečo máme. Človek mal ohromnú radosť, že niečo získal. Dnes sa dostať k hudbe, akejkoľvek, nie je problém, vtedy to bolo také pátranie, nahrávka, nech už bola hocijaká, vám priniesla ohromnú radosť, " spomína na časy totality Lucia. 

joj.sk

A čo hovorí autorka výstavy na punk dnes? "Chodím stále na tie správne miesta a musím skonštatovať, že ľudia sa vymenili. Starí kamaráti majú dnes iné starosti, ako sa motať po meste a krčmách. Ešte na koncertoch by sa snáď dali sem-tam stretnúť známe tváre. Čo sa týka mladých, už to nie je také. Sú vymódení, to áno, perfektne, od výmyslu sveta, ale idea punku uniká," hovorí a spomína na časy, kedy si tričká robili ľudia doma sami, všetko boli vlastnoručné výtvory a o to vlastne išlo. 

joj.sk

A čo je podľa Lucie Bartošovej vlastne punk? Ako ho ona vidí? "Jedna moja kamarátka, ktorá účinkovala vo filme o Zóne A Nezmením sa, to vyjadrila pekne a myslím, že sa s tým dá stotožniť: Punk ako názor je možno relatívne nový, ale v podstate je to niečo, čo sa už v dejinách, i keď možno sporadicky, vyskytlo. Vždy sa to akoby zjaví, vždy je to akoby znova nájdené. Vyprovokuje to doba. Je to možno až autodeštrukčný postoj, ktorý pramení v bezmocnosti človeka voči behu dejín takému, aký je a s akým on nesúhlasí, výkrik NIE! voči stavu vecí," dodáva Lucia. 

joj.sk

Bartošová považuje samú seba za človeka, ktorý veci vidí inak, možno nie je až taký prispôsobivý ako väčšina, hoci ako tvrdí, ťažko posudzovať samú seba. Niekto má to šťastie, že má talent a môže sa realizovať v umení. "Áno, aj to je možnosť, ale človek by nemal byť priveľmi závislý na uznaní druhých. Akési to meradlo musí nájsť sám v sebe, i keď to je ťažké," dodáva Lucia, ktorá tvrdí, že jej občas chýba niekto, kto by dokázal nastaviť zrkadlo jej tvorbe, s kým by sa o nej mohla porozprávať.

joj.sk

Punk je vlastne tiež také zrkadlo, v istom zmysle sa ho možno dá chápať ako zrkadlo každej spoločnosti, v ktorej sa objaví, v každej dobe, ktorá preň istým spôsobom vytvorí živnú pôdu. Možno by sa každému z nás zišlo neodvrhovať ho, ale skúsiť pochopiť, čo nám vlastne chce povedať.