Ministerstvo zdravotníctva sa púšťa do veľkej reformy nemocníc: Mestá spisujú petíciu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / O reformu zdravotníctva sa už pokúšalo niekoľko vlád, no ani jednej sa ju nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Aktuálna reforma z dielne ministra Vladimíra Lengvarského má jedno veľké plus - Európska únia je ochotná financovať ju. V rámci Plánu obnovy by sme tak do zdravotníctva dostali sumu jeden a pol miliardy eur. Napriek tomu, ani táto reforma to nemá isté, vládou takmer neprešla. Otázne teda je, či ju odsúhlasí parlament a aj samotné nemocnice sa prípadných zmien či rušení boja.
"Keď by som vám položil otázku, či sa dáte operovať napr. na rakovinu žalúdka, či sa dáte operovať v nemocnici, ktorá robí jeden výkon ročne alebo v tej, ktorá robí 60 až 70 výkonov ročne," povedal Juraj Pechan, medicínsky riaditeľ Národného onkologického ústavu. Už dnes je realita na Slovensku takáto. "Vnímam od pacientov a hlavne na onkológii, pacienti sú ochotní cestovať aj stovky km za to, aby mali kvalitnú a komplexnú starostlivosť," doplnil Pechan. A práve toto bude jeden z hlavných faktorov, ktoré budú určovať zaradenie nemocníc v rámci pripravovanej reformy.
S tým, že z piatich kategórií bude na najvyššej úrovni akási Národná nemocnica, ktorá bude jediná na Slovensku. Pod ňou budú približne tri koncové nemocnice, no a na ďalšej, krajskej úrovni by mali existovať tzv. komplexné nemocnice. "Kde budú komplikovanejšie výkony. Tá by mala byť dostupná pre pacientov do hodiny. Na úrovni regionálnej budú nemocnice, ktoré budú dostupné do 30-tich minút," vyjadrila sa Angelika Szalayová, koordinátorka pre optimalizáciu siete nemocníc MZ.
A na poslednej úrovni sú komunitné nemocnice. Mali by byť časovo najdostupnejšie so zameraním na jednodňovú starostlivosť, prípadne doliečovanie pacientov. "Budeme ešte ďalší rok analyzovať stav a na základe toho budeme určovať, ako tá sieť finálne bude vyzerať, aby to zodpovedalo všetkým požiadavkám, ktoré máme," povedala Szalayová. Konkrétne zoznamy nemocníc - a teda to, pod ktorú kategóriu budú spadať, ešte nie sú známe. Tesne po ohlásení reformy však unikli zoznamy údajných nemocníc, ktoré by sa mali rušiť. Tie však ministerstvo vyvrátilo. Niektoré nemocnice sa však vydesili a preventívne sa pustili do petície o zachovanie nemocnice.
Nemocnica v Snine je najväčším zamestnávateľom v regióne. Pracuje tu vyše 320 zamestnancov. Toto je len jeden z mnohých dôvodov, prečo sú ľudia z oblasti pri schengenskej hranici odhodlaní za ňu bojovať. Petíciu podpisovali v kostoloch, v obchodoch aj v lekárňach. A to aj napriek tomu, že o osude nemocníc ministerstvo zdravotníctva zatiaľ definitívne nerozhodlo. "Pacient je ten rozhodujúci článok, nie úradníci, nie my, ale pacienti si vyberajú, do ktorej nemocnice chcú ísť a tu vidíte výsledok petície," uviedol konateľ Nemocnice Snina Andrej Kulan.
Na rokovanie o osude nemocníc bolo potrebných minimálne 10-tisíc podpisov. Tu sa ich podarilo vyzbierať vyše 23-tisíc. Hoci Ministerstvo zdravotníctva avizuje, že nateraz nebudú rušiť žiadnu nemocnicu, miestnych uniknuté zoznamy držia stále v neistote. Vedia, že zachovanie nemocnice môže prispieť aj k tomu, aby z regiónu neodchádzali mladé rodiny. "Aby aj tu zostal život, aby aj tu sa ľudia mohli vracať žiť," zamyslela sa primátorka Sniny Daniela Galandová.
Sninská nemocnica poskytuje zdravotnú starostlivosť pre viac ako 40-tisícový región a taktiež pre cudzincov zdržaných na hraniciach s Ukrajinou. Ak by došlo k jej transformácii na iný tip ako doteraz, pre ľudí zo vzdialených obcí by to mohlo mať až fatálne následky. "Žijú tam hlavne starší ľudia, tam by vznikol problém s dojazdom sanitiek," skonštatoval starosta obce Zboj Ladislav Ladomirjak. "Do 45-tich minút by nemalo poskytnutú akútnu zdravotnú starostlivosť 5000 obyvateľov nášho okresu, do 30-tich minút za ideálnych podmienok až 10-tisíc obyvateľov," vyjadril sa Kulan.
Ministerstvo však dookola pripomína: "Žiadna nemocnica, ani lôžko nebude zrušené," prisľúbil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Na to, aby samotná reforma vôbec nastala, bude potrebná podpora poslancov v parlamente. Už na vláde k nej mali viacero výhrad ministri zo Sme rodina. A ani opozičný Hlas túto reformu neplánuje podporiť. Dokonca chcú osobne rokovať s Európskou komisiou o zmene nastavení čerpania fondov z Plánu obnovy. "Plánujeme aj výjazd predstaviteľov Hlasu priamo do Bruselu. Aby sme my sami mohli hovoriť s komisiou o Pláne obnovy pre Slovensko, aby sme boli pripravení a Hlas, aby mal recept v prípade, že táto vláda skončí, a to čerpanie bude v dezolátnom stave. Aby sme vedeli reagovať a prípadne ho meniť - podmienky toho Plánu obnovy, pretože tak, ako je nastavený dnes, bude znamenať, že sa nevyčerpá nič," vyjadril sa predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.
Nič ale môžeme dostať aj v prípade, ak sa poslanci na reforme nemocníc nezhodnú a parlamentom neprejde. "Je nosnou reformou pre Plán obnovy a je teda nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme mohli čerpať už spomenutých 1 a pol miliardy eur," povedal Oskar Dvořák, generálny riaditeľ reformnej agendy MZ.