S nástupom jesene prichádza aj chrípková sezóna. Kolektív odborníkov odpovedalo na tie najčastejšie otázky

BRATISLAVA / Okrem stúpajúceho počtu prípadov ochorenia Covid- 19 začína na jeseň aj chrípková sezóna. Kolektív z hlavných odborníkov Ministerstva zdravotníctva SR, Úradu verejného zdravotníctva SR, regionálnych úradov verejného zdravotníctva a odborníkov zo Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti odpovedali na 20 najčastejších otázok o chrípkovej sezóne a očkovaní.

1. Čo je to chrípka a chrípková sezóna?

Ide o obdobie, kedy epidemiológovia predpokladajú postupný nárast chrípky a chrípke podobných ochorení. Aktivita chrípky sa obvykle zvyšuje približne v priebehu decembra. V tohtoročnej sezóne však možno očakávať skorší nástup zvýšeného výskytu chrípky a chrípke podobných ochorení.

Chrípka a chrípke podobné ochorenia sú respiračné infekcie spôsobené vírusmi, ktoré majú podobné príznaky ako COVID-19. A to môže situáciu komplikovať.

2. Prečo je dôležité očkovať sa proti chrípke?

Význam očkovania sa po atypickej prechádzajúcej chrípkovej sezóne dokonca zvyšuje. Práve kvôli nízkym počtom chrípok v minulej sezóne je predpoklad, že sa znížili aj ochranné protilátky, ktoré by inak vznikli po kontakte s chrípkovým vírusom. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne však môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia a zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť do aj do chrípkových epidémií.

3. Ako sa môžem chrániť pred chrípkou a COVID-19?

Chrániť sa môžete v prvom rade očkovaním. Proti chrípke a aj proti ochoreniu COVID-19 existujú dostupné, bezpečné a účinné vakcíny. Očkovaný človek má vysokú pravdepodobnosť ochrany pred ťažkým priebehom ochorenia a trvalými následkami týchto vírusových ochorení.

• Naďalej treba dodržiavať ROR (správne nasadené rúško alebo respirátor na ústach aj nose - aspoň dvojmetrový odstup od cudzích ľudí - časté umývanie/dezinfekcia rúk).
• Neumytými rukami sa nedotýkajte tváre, úst ani očí – vírus sa môže do organizmu dostať napríklad aj cez očné spojovky.
• Dbajte na pravidelné a nárazové vetranie miestností. 

4. Aké zdravotné komplikácie môže spôsobiť chrípka alebo COVID-19?

Chrípka a COVID-19 nie sú banálne ochorenia. Obe môžu mať ťažký priebeh, spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť. Ochorenia môžu viesť napríklad k zápalom pľúc, zlyhaniu dýchania, či zápalovým ochoreniam srdca.

Štúdie dokázali, že po prekonaní chrípky je u dospelých vo veku 40 a viac rokov riziko vzniku infarktu myokardu desaťkrát a mozgovej príhody osemkrát vyššie ako bez prekonanej chrípky. COVID-19 postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacientom sa môže poškodiť cievna stena, hrozí narušenie zrážanlivosti krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín.

Rizikoví sú najmä seniori, polymorbídni pacienti, ale aj ľudia v strednom veku s nadváhou alebo obezitou, diabetom, prípadne hypertenziou. Časť pacientov má po prekonaní COVIDu tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek. Infekcia môže napádať aj centrálny nervový systém, nateraz však nie je možné presne odhadnúť prípadné dlhodobé neurologické následky.

5. Kedy je človek infekčný a hrozí, že infikuje ľudí vo svojom okolí?

Vírus chrípky i vírus SARS-CoV-2 sa môžu prenášať z človeka na človeka skôr, než sa u infikovaného objavia prvé príznaky ochorení. V prípade chrípky býva riziko šírenia nákazy najvyššie prvých päť až sedem dní po tom, čo sa u človeka objavia príznaky ochorenia. Infekčný však môže byť aj jeden deň pred príznakmi. Malé deti vylučujú vírus oveľa dlhšie. V prípade vírusu SARS-CoV-2 a jeho variantov je o niečo náročnejšie stanoviť dobu infekčnosti. Osoby sú totiž infekčné, aj keď nemajú príznaky.

6. Je možné naraz ochorieť na chrípku aj COVID-19?

Áno. Oslabený organizmus je totiž náchylnejší na ďalšie infekcie. Súbežný priebeh chrípky a COVID-19 môže významne zhoršiť váš zdravotný stav, skomplikovať liečbu, prípadne mať fatálne následky. 

7. Ochráni ma očkovanie proti chrípke aj pred COVID-19 a naopak, očkovanie proti COVID-19 pred chrípkou?

Nie, pretože ide o dva rôzne vírusy a každá zo schválených vakcín efektívne chráni iba pred tým ochorením, na prevenciu ktorého bola vyvinutá. Očkovanie proti chrípke aj očkovanie proti COVID-19 však podstatne znížia riziko, že súčasne budete mať chrípku aj COVID-19. Súbežný priebeh oboch ochorení, respektíve prekonanie oboch infekcií v krátkom časovom rámci, môže významne zhoršiť váš celkový zdravotný stav. Očkovanie proti chrípke sa preto odporúča aj v prípade, ak je človek zaočkovaný proti COVID-19.

8. Kedy sa mám dať zaočkovať proti chrípke?

Na očkovanie proti chrípke je počas jesene dostatok času, no vzhľadom na predpokladaný atypický priebeh chrípkovej sezóny považujeme za optimálne očkovanie už v priebehu októbra. Do úvahy pripadá aj očkovanie v priebehu novembra, najneskôr decembra. 

V nevyhnutných prípadoch je však možné očkovať aj v neskorších mesiacoch, dokonca aj v prípade, že by prebiehala chrípková epidémia. Ochranná hladina protilátok sa vytvára približne 10 až 14 dní po očkovaní. Očkovanie by ste mali odložiť, ak pociťujete príznaky chrípky alebo prechladnutia.

Ministerstvo zdravotníctva SR

​10. Pre koho sa očkovanie proti chrípke neodporúča?

Kontraindikáciou očkovania je alergia na bielkovinu vaječného bielka, ktorá sa u človeka v minulosti jednoznačne vyskytla a boli pozorované jej príznaky. Laboratórne diagnostikovaná alergia bez príznakov, respektíve bez spozorovanej alergickej reakcie, sa za kontraindikáciu očkovania nepovažuje. Ďalej precitlivenosť na ktorúkoľvek z pomocných látok, alebo ktorúkoľvek zložku, ktorá môže byť prítomná v stopových množstvách. Očkovanie sa má odložiť aj v prípade stredne závažného alebo závažného akútneho alebo horúčkovitého ochorenia.

11. Má očkovanie proti chrípke význam aj pre mladého a inak zdravého človeka?

Áno. U zaočkovaných ľudí je významne nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú na chrípku a zároveň ich ochráni pred komplikáciami chrípkového ochorenia (bronchitída, pneumónia, akútna sinusitída, akútna otitída), alebo hospitalizáciou. Zaočkovaný mladý a zdravý človek chráni svoje zdravie a pomáha znižovať riziko nákazy pre ľudí vo svojom okolí a zachováva si práceschopnosť.

12. Ktoré vakcíny proti chrípke sú na Slovensku dostupné?

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ubezpečuje, že všetky uvedené vakcíny sú účinné a bezpečné. Vakcíny proti chrípke majú každý rok mierne upravené zloženie. Každoročné očkovanie chráni pred tými kmeňmi vírusu, pri ktorých je predpoklad, že budú v populácii prevládať. 

Na Slovensku sú dostupné vakcíny s nasledovným zložením:

A/Victoria/2570/2019 (H1N1)pdm09-like virus;
A/Cambodia/e0826360/2020 (H3N2)-like virus;
B/Washington/02/2019 (B/Victoria lineage)-like virus
B/Phuket/3073/2013-like virus

13. Ako postupovať v prípade, ak sa chcem očkovať proti chrípke a aj proti COVID-19? 

Vakcínu proti chrípke je v princípe možné aplikovať súčasne s vakcínou proti ochoreniu COVID-19, alebo inou vakcínou, napríklad proti pneumokokom alebo osýpkam, mumpsu a rubeole.

• Ak je už dieťa, či dospelý zaočkovaný proti COVID-19, odporúčaný odstup medzi vakcínou proti COVIDu a chrípkovou vakcínou je v súčasnosti aspoň 14 dní.
• Vakcíny podané v kratšom intervale nepredstavujú zvýšené riziko, je možné sa dať očkovať súbežne - ak človek absolvuje dve očkovania v jeden deň, injekcia sa aplikuje do odlišných časti tela.
• Odstup medzi očkovaniami proti chrípke a proti COVID-19 je nateraz odporúčaný najmä preto, aby sa dali jednoznačne rozlíšiť prípadné vedľajšie účinky jednotlivých vakcín.
• Ak osoba ešte nie je zaočkovaná proti COVID-19, je vhodné sa poradiť o poradí vakcín a rozostupoch v očkovaní s pediatrom dieťaťa alebo lekárom pre dospelých, ktorí vyhodnotia situáciu vzhľadom na aktuálny výskyt chrípky a COVID-19.
• Očkovanie proti chrípke sa nevykonáva u osôb, ktoré sú v tom čase v karanténe alebo izolácii pre COVID-19.

14. Mali by sa proti chrípke očkovať aj deti?

Proti chrípke odporúčame očkovať aj deti. Deti sa môžu proti chrípke očkovať už od 6. mesiaca života. Bližšie informácie môže rodič získať od pediatra, ktorý pozná celkový zdravotný stav dieťaťa. Chrípka sa deťom nevyhýba a ochorenie môže mať aj u nich závažný priebeh. Z hľadiska veku najrizikovejšou skupinou sú deti do 5 rokov veku a deti so závažnými diagnózami, ktorých zdravotný stav sa pre chrípku môže zhoršiť. Očkovanie proti chrípke odporúčame aj vzhľadom na to, že mladšie deti nemali možnosť očkovania proti COVID-19. Toto ochorenia sa v značnej miere šíri v detskej populácii, a preto je dôležité aj prostredníctvom chrípkovej vakcíny znížiť riziko súbežného priebehu chrípky a COVID-19 u dieťaťa. Deti, ktoré sú očkované, no napriek tomu ochorejú na chrípku, majú menej závažný priebeh ochorenia. 

15. Ako má postupovať rodič, ktorý chce dieťa zaočkovať proti chrípke?

Kontaktuje pediatra svojho dieťaťa a telefonicky, mailom či sms-kou ho informuje, že by dieťa chcel dať zaočkovať, a pediater určí vhodný postup. Vo všeobecnosti je však postup nasledovný:

• pediater pozve rodiča s dieťaťom do ambulancie, posúdi celkový zdravotný stav dieťaťa a vystaví recept na očkovaciu látku proti chrípke.
• Rodič vyzdvihne vakcínu v lekárni, tesne pred očkovaním dieťa absolvuje prehliadku v ambulancii pediatra a ak je zdravé, bude zaočkované proti chrípke.
• Očkovať sa začína od 40. kalendárneho týždňa (túto chrípkovú sezónu konkrétne od 4. októbra 2021). Prvý kontakt s pediatrom je preto vhodné absolvovať už začiatkom októbra - dieťa sa tak stíha zaočkovať v čase, keď sa chrípka ani iné respiračné ochorenia ešte výrazne nešíria medzi deťmi.

16. Je možné po viac než roku a pol pandémie spoľahlivo rozlíšiť príznaky chrípky od ochorenia COVID-19?

Obvykle to nie je možné, príznaky sú veľmi podobné. Definitívnu odpoveď, či má človek chrípku alebo COVID-19, môže dať len laboratórne vyšetrenie odobratej klinickej vzorky od pacienta.

Príznaky oboch ochorení sa z veľkej časti prelínajú:

• horúčka,
• suchý, dráždivý kašeľ (pri COVID-19 aj sťažené dýchanie),
• celková únava,
• slabosť.

Z ďalších niekedy nádcha, vodnatý výtok z nosa, bolesť v krku. Do istej miery odlišné príznaky sú bolesť hlavy, kĺbov a svalov (pri chrípke výrazné, pri COVID-19 prítomné niekedy). Hnačky, bolesť brucha či vracanie sa pri chrípke zvyčajne nevyskytujú, pri COVID-19 sa môžu objaviť, podobne ako strata čuchu a chuti. Prax z ambulancií pediatrov v súčasnosti naznačuje, že u detí môže mať COVID-19 pozvoľnejší nábeh. 

17. Čo mám robiť, ak mám vyššie uvedené príznaky?

Ak sa u vás prejavia príznaky respiračného ochorenia, nechoďte do práce a nenavštevujte verejné miesta, či podujatia. Choré deti nemajú byť v škole ani u starých rodičov, ktorí sú rizikovou skupinou. Izolujte sa od ostatných. Pri kašli si zakrývajte ústa a nos jednorazovou papierovou vreckovkou a nie dlaňou, pričom použitú vreckovku následne zahoďte do koša. O zdravotných problémoch sa snažte vždy najskôr poradiť so svojím lekárom, prípadne pediatrom vášho dieťaťa. Vopred ho telefonicky kontaktujte a informujte ho o svojom zdravotnom stave, vrátane epidemiologickej a cestovateľskej anamnézy. Váš ošetrujúci lekár určí postup diagnostiky ochorenia a liečby. 

18. Ako sa líši liečba chrípky a COVID-19?

V oboch prípadoch je v prvom rade symptomatická, čo znamená, že spočíva v zmierňovaní príznakov. Úplným základom liečby je pokoj na lôžku, dostatok tekutín, prípadne podporné látky ako sú vitamín C a zinok.

• Antibiotiká sú proti vírusovým ochoreniam ako chrípka a COVID-19 neúčinné. Význam ich použiť má vtedy, ak sa k vírusovému ochoreniu pridruží bakteriálna infekcia. 
• Pri zvýšenej teplote pod 38 °C, ktorá pacienta nezaťažuje, nie je nutné okamžite siahať po liekoch. Nárast teploty je totiž prirodzený mechanizmus, ktorým sa telo bráni pred infekciou. Vysoká horúčka nad 38 °C však už prináša zdravotné riziká.
• Na zníženie horúčky sú okrem studených zábalov vhodné lieky, ktoré obsahujú liečivo paracetamol, ibuprofén.
• Podľa potreby a odporúčania lekára tiež možno uvoľniť upchatý nos pomocou kvapiek, v závislosti od typu kašľa zas možno nasadiť lieky na podporu vykašliavania alebo, naopak, na tlmenie suchého kašľa.
• Ideálnym riešením pre chorého člena rodiny je samostatná izba a minimálne kontakty s ostatnými. Ak to nie je možné, každý člen rodiny by mal urobiť maximum pre to, aby k prípadnému prenosu ochorenia nedošlo.
• Pri nevyhnutnom kontakte majte na tvári aspoň rúško.
• Často a nárazovo vetrajte miestnosti.
• Kľučky, povrchy a predmety, ktoré bežne používate, častejšie dezinfikujte prípravkami s obsahom alkoholu alebo chlóru.
• Používajte jednorazové papierové a vlhčené vreckovky.
• Každý člen rodiny má mať vlastný uterák.
• Rovnako je samozrejmosťou vlastný tanier, poháre a príbor.

19. Ako bude fungovať laboratórna diagnostika chrípky v tejto sezóne?

Národné referenčné centrum pre chrípku na ÚVZ SR sa venuje nadstavbovej diagnostike v rámci programu Surveillance chrípky v Slovenskej republike. Surveillance slúži na získanie prehľadu kmeňov vírusu chrípky, ktorých výskyt v populácii v danej chrípkovej sezóne prevláda na území SR. Slovensko je súčasťou celosvetového programu Surveillance chrípky Svetovej zdravotníckej organizácie. V NRC pre chrípku sa vyšetrujú vzorky od tzv. sentinelových lekárov (lekári prvého kontaktu) a od pacientov hospitalizovaných so závažnou akútnou respiračnou infekciou (SARI) zo západného Slovenska. Vzorky sa vyšetrujú pokusom o kultiváciu vírusu chrípky na bunkových kultúrach. Pozitívne záchyty vírusu chrípky sa následne identifikujú hemaglutinačno inhibičným testom porovnaním voči vakcinačným kmeňom. Identifikáciu vírusových kmeňov vykonáva NRC pre chrípku aj pre RÚVZ v Banskej Bystrici a RÚVZ v Košiciach, ktoré vyšetrujú vzorky od sentinelových lekárov zo stredného a východného Slovenska. U pacientov v kritickom stave (SARI), v prípade ktorých je potrebné výsledok rýchlo vyhodnotiť, sa používa RT-PCR metóda na identifikáciu RNA vírusu chrípky. Vykonávajú sa aj sérologické vyšetrenia krvi na prítomnosť protilátok voči vírusu chrípky. V chrípkovej sezóne 2021/2022 sú mikrobiologické laboratóriá úradov verejného zdravotníctva pripravené vyšetrovať pomocou RT-PCR metódy vírus chrípky a SARS-CoV-2 z jednej vzorky. Súčasne sa budú naďalej vykonávať kultivačné aj sérologické metódy diagnostiky vírusu chrípky.

20. Ako ešte môžem podporovať obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny?

Kolektív odborníkov zdôraznil, že najefektívnejšiu a najspoľahlivejšiu formu ochrany poskytuje očkovanie. Okrem toho možno svoju obranyschopnosť ďalej podporovať zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B komplexu, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu, v interiéri často nárazovo vetrajte.