Stavebné materiály idú hore. Obce ale potrebujú zveľaďovať a tak využívajú i recyklované materiály

VÝCHODNÉ SLOVENSKO / Nedostatok stavebných materiálov a navyše extrémne vysoké ceny. Aktuálna situácia netrápi iba podnikateľov, ale aj mestá a obce. My vám ukážeme zopár inšpiratívnych príkladov, ako samosprávy dokázali v neľahkej dobe ušetriť a svojim občanom tak zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre život.

"Hneď od začiatku roka bolo jasné, že každým mesiacom je problém s výpadkami materiálu Či kanalizačné rúry, zámkové dlažbyhttps://www.visiobuilding.sk/pokladka-dlazby/. Nielenže vzrástli jeho ceny, ale zároveň je extrémny výpadok, materiálu niet," povedala starostka obce Jasenov Lucia Sukeľová. 

Lenže obce už mali viaceré projekty schválené. Napríklad v Jasenove aj pre bezpečnosť turistov smerujúcich na Jasenovský hrad potrebujú chodník. So zvýšenými cenami stavebného materiálu síce pohnúť nedokázali, no našli iný spôsob, ako ušetriť. "Vyriešili sme to tak, že výstavbu nerealizuje subdodávateľsky nejaká firma, ale riešime to vlastnou obecnou firmou," uviedla Sukeľová. 

Nielenže dali prácu ľudom z dediny a blízkeho okolia, no obec ušetrila tisíce eur. "Zisk investujeme do stavebného materiálu a zároveň máme istotu práca nie je predražená," povedala Sukeľová. 

V susednom Humennom sa roky ľudia sťažovali na nevyhovujúci stav parkoviska v centre mesta. V čase, keď radnica uvažovala o rekonštrukcii, parkovisko prerábal aj jeden z obchodných reťazcov. "Požiadali sme o dar betónových dlaždíc. Chceme pomôcť životnému prostrediu, pretože recyklácia stavebného materiálu tu bude využitá a ide aj o ekonomickú úsporu. Mali by sme ušetriť približne 15-tisíc eur," povedal primátor mesta Humenné Miloš Meričko. 

Obce zrecyklovali stavebný odpad, ktorý by sa inak ocitol na skládke. Životnosť dlažíc je pritom odhadovaná na viac ako 20 rokov. V susednej Snine pripravujú projekt multifunkčného centra v areáli futbalového štadióna. Pôvodný val zložený z betónových konštrukcií a sutín chcú síce odstrániť, no na skládke neskončí. "Je to riešenie, ako nezaťažiť mestskú kasu a zároveň byť enviromentálni, tieto sutiny sa dajú spracovať a využiť po zrecyklovaní ako závoz nerovností terénu. Môžeme hovoriť o desaťtisícoch eur ušetrených," povedala primátorka mesta Snina Daniela Galandová. 

Podľa odborníka na samosprávu je tento prístup v zahraničí bežný a na Slovensku sa postupne stáva nevyhnutným trendom. "V tomto období už musíme skloňovať cirkulárnu ekonomiku. My sme aj svedkami, ako mnohé plasty končia v podobe asfaltov. Je to práve preto, aby sme z odpadu dokázali urobiť druhotnú surovinu a dať pridanú hodnotu tomu, čo by inak skončilo na skládke, ale môže to pomôcť v reálnom živote," uviedol odborník na samosprávu Michal Kaliňák.