Dubček bol v Povstaní dvakrát zranený

Píše o tom slovenský spisovateľ Jozef Banáš vo svojej pripravovanej knihe

Dubčekova rota "Suvorov" podporovala pechotu pri zadržiavaní nemeckého postupu v priestore medzi Handlovou a Prievidzou. Po celý čas sa držal s kamarátom Janom Bulkom. Pád Banskej Bystrice ich zachytil neďaleko Kremnice. Keď ustupovali k Handlovej, nemecké tanky im preťali pri Sebedraží cestu. Pri prechode cesty bol Dubček ľahko zranený do chrbta, keď strelu stlmil opasok.

Začiatkom decembra zdecimovaná skupina Alexandra dosiahla Strážovské vrchy. Kráčali popri plytkom potoku Machnáč smerom na Mníchovu Lehotu, kde mal Jano Bulko príbuzného, osamelého chalupára a nazdával sa, že by sa tam mohli zopár nocí skrývať a nabrať nových síl. Museli sa dostať na druhú stranu doliny k lesu pod Ostrou horou, ktorý bol vzdialený tristo – štyristo metrov. Prvý sa rozbehol Bulko, za ním Dubček.

Zopár metrov pred lesom Dubček pocítil pálčivú ranu pod kolenom pravej nohy. Čižmu mal v okamihu plnú krvi. Napokon k Bulkovmu príbuznému dorazili, ale za svitania museli odísť, keďže Nemci prečesávali okolie. Pokračovali ďalších osem kilometrov cez husto zalesnené hory pod Javorím, dolu Vojtkovou, dolinou Sedličianskeho potoka, popod Čierny vrch do Selca, kde žila Janova rodina. Dubčekovi noha hnisala, a tak mu zorganizovali potajomky dopravu do Trenčianskych Stankoviec a odtiaľ do Velčíc.

Ukryli ho na bočnej doske mláťačky, ktorú ťahal biely kôň. Gazda sa našťastie poznal s manželmi Katarínou a Michalom Petrovcami, ktorí Dubčeka prichýlili v stodole za humnom. Zopár dní po novom roku 1945 prišiel z neďalekých Melčíc doktor Bojko, lekár, ktorý mal na okolí povesť výborného lekára a človeka a staral sa o Dubčeka. Po oslobodení Mudr. Bojka zatkli príslušníci špeciálneho komanda NKVD – Smerš, ktorí ho ako ruského emigranta odvliekli do Sovietskeho zväzu. Až v roku 1958 sa podarilo Dubčekovi Mudr. Bojka dostať z tábora.

Dubček mal rozhodujúcu zásluhu na rehabilitáciách mnohých účastníkov SNP. Keď ako prvý tajomník ÚV KSS v auguste 1963 pri príležitosti 19. výročia povstania prijímal skupinu 20 partizánskych veliteľov, ukázalo sa, že len traja z nich neboli prenasledovaní a väznení.